Ktorý vy.. Zarazil som sa, ale potom som si uvedomil že tu smiem nadávať. Vybehol som z kobky. „Ktorý vyje babraný chudák mi zobral meč!!!“ Zreval som až sklenená čaša odložená na stolíku na chodbe zaprašťala. Zúrivo som vbehol naspäť do kobky, všetko ešte raz prehádzal, meč som nenašiel a tak som vybehol na chodbu a začal otvárať jedny dvere za druhými samozrejme som všetkých zobudil ale bolo mi to absolútne fuk. Kým nenájdem svoj vzácny meč, nik nebude spať!
Ani samotná bohyňa Izis toho vyjebabranca neochráni ak ho nájdem. Ktovie čo všetko mi ešte zmizlo. Ako mal vôbec niekto takú drzosť hrabať sa mi vo veciach !
„Čo tu reveš?“ Ohradila sa štíhla hnedooká bruneta ktorá sa objavila spoza rohu. Už na prvý pohľad bolo zjavné že toto asi veľmi nežné stvorenie nebude.
„Nejaký idiot sa mi hrabal vo veciach a mne zmizol meč.“ Odvetil som.
„Prestaň revať, tvoj meč je u Izis. Mal by si si vážil že ťa prišla privítať samotná Izis. Lenže ty si spal. Meč ju zaujal a tak si ho požičala. Izis smie všetko. „
„Ale to je veľmi drzé „. Ohradil som sa a dostal som ranu do brucha.
„Takto už o našej panej nikdy nehovor. Mimochodom ja som Nefete. Teraz sa vráť do kobky, všetci chcú spať. Keď preberieme vládu prídem pre teba a môžeš ísť pozdraviť našu pani.“ „Ale ja ho chcem hneď teraz“ namietol som a dostal ďalšiu ranu. „ A čo si myslíš že čo robí naša pani po náročnej smene? Vypadni a už aj. Príde čas keď ho dostaneš naspäť.“
„Ale“ Otvoril som ústa a hneď ich radšej zavrel a cúvol pretože Nefete sa znovu napriahla.
Zdvihol som ruky na obranu. „Veď už idem, ak tam trafím“. Zašomral som a otočil sa naspäť do kobky.
To je teda úžasné. Tak Izis sa rozhodne a Izis spraví,.. Ale to je môj meč!
Ešte stále naštvaný som dorazil k svojej kobke, otvoril dvere a hodil sa na posteľ. Nemal som chuť ani silu kontrolovať čo mi ešte zmizlo.
Načiahol som sa k veciam ,zašmátral rukou a vytiahol skrinku. Zdá sa že tá ju nezaujala. Opatrne som ju natiahol dvakrát a započúval sa do melódie.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár