Opatrne som otvoril oči a snažil sa zistiť čo to bolo. „Zober si to a vypadni hneď !“ Zjačala na mňa Maríja. „Čo ? prečo? Čo to je?“ nechápal som. „Tvoje veci ty blázon. Vypadni skôr ako ťa tu chytí Najvyšší. Už teraz zúri že už nie si preč a chce ti useknúť krídla. Sám osobne. Vieš čo by spravil keby ťa tu nájde?!“ „ Leniel. Zobuď sa. Už musím ísť.“ Zašepkal som ticho a dal Leniel pusu na čelo. Maríja sa odvrátila.“ Už? Ešte nijééé“ zaprosila a ovinula mi ruku okolo krku , snažiac sa stiahnuť ma naspäť do postele. Srdce sa mi zastavilo , no Maríja mala pravdu. Každopádne ako vždy. Musel som ísť skôr ako naozaj prídem o krídla. Kým ich mám je dobre i keď sú nefunkčné. „Musím ísť Maríja má pravdu. Bez krídel sa nebudem môcť už nikdy vrátiť. Takto mám aspoň šancu ak by si to najvyšší predsa len rozmyslel.“ Šepol som, vzal som si veci a vstal. „Pchá ty očakávaš že sa raz vrátiš?“ Pohrdlivo štekla Maríja a pozrela sa jedovato na mňa.“A mimochodom nie je začo“ štekla a pozrela na balík v mojich rukách. „Je tam všetko?“ Spýtal som sa. „Všetko čo som našla.“ Odvetila a odvrátila zrak.
„ Mám ešte minútu idem sa pozrieť do komnaty. Pomôžeš mi? Moja hybnosť teraz nie je najlepšia“ Spýtal som sa a prosebne pozrel na Maríju. Odvetil mi jej rezignovaný pohľad. „ Čo už mám s tebou robiť. Chyť sa.“ Urobil som to a o minútu sme boli v mojej komnate. „Necháš ma chvíľku?“ Zaprosil som a Maríja mi vyhovela. Všimol som si že mi zbalila všetko, ale jednu vec zbaliť nemohla, pretože o nej nik nevedel a tú vec som chcel najviac. Vlastne dve veci keď som sa zadíval do mojej skrýše.
Prvá bola hracia skrinka s párom ktorý tancoval. A druhou vecou bol veľký obojručný krásne zdobený meč. Oboje som si priniesol kedysi dávno s výpravy a mal som šťastie že sa mi podarilo prepašovať ich bez povšimnutia. Netušil som či sa mi to podarí i teraz no odmietal som tu tie poklady nechať. Starostlivo som zabalil meč v pochve do kusa oblečenia a skrinku skryl do vecí čo mi zbalila Maríja.
Ešte som sa obzrel keď sa na dvere ozvalo netrpezlivé klopanie. No snáď mám všetko pomyslel som si, otvoril dvere a vydal sa v ústrety nevábnej budúcnosti.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár