Ty

Takže je večer a ja som opäť dostala po dlhej dobe chuť písať.No teraz mi akosi dochádzajú slová.Pozerám sa na našu spoločnú fotku na nočnom stolíku.Nič z mojich plánov zatiaľ nevyšlo. Nie som úspešná, ani bohatá osoba, nemám vlastné bývanie a môj príjem často býva ako noty na bubon.Často bývam chorá, náladová a hnusná na všetkých okolo.No predsa si tu. Usmeješ sa a otvoríš náruč. A ja som vtedy bohatšia ako ten najbohatší človek sveta.Cítim sa úplne mizerne, som nevyspatá, strapatá, s prižmúrenými očami a tmavými kruhmi pod nimi a ty ma objímeš,dáš mi pusu a povieš že som krásna.A ja sa vtedy cítim výnimočnejšia ako vzácna rastlina.Často sa na teba cez den zadívam a premýšlam ako ťa rozosmiať. Inokedy sa len kochám pohľadom na teba.

Bolo by hnusné povedať, že som v živote nebola milovaná, pretože by to nebola pravda, no až teraz sa tak skutočne icítim.Milovaná i zo všetkými drobnosťami a zlozvykmi, alebo i napriek nim. Neviem. Najkrajšie sú rána keď sa prebúdzam v tvojej posteli a ty ma ešte v polospánku pritiahneš k sebe.Ja sa nadýchnem tvojej vône a v ten moment sa mi už nikam nechce.Najradšej by som ten moment stopla, no nejde to. Tak len sledujem ako potom vstaneš a ideš do kuchyne pripraviť kávu a ranajky.Objímem ta, opriem sa o tvoj chrbát vdychujúc tvoju vônu a na ničom inom už nezáleží.

 Blog

3 0 0 0 3

Komentuj

2 komenty k blogu