Doma je zasa raz dusno.
Dusno tým spôsobom že mám dojem že by som vlastne radšej nemala existovať.
Ja viem že sa správam ako sviňa,dlho spím a potom si dlho prezerám netové stránky.
Áno hladám si robotu,ale zatial nenachádzam.
A až napíšem do školy bude to definitívne.
Rozmýšlam či som sa rozhodla správne a či to nemám celé zastaviť.
Či sa len neženiem za chymérou ktorú predstavuje môj detský sen.
Či som toto naozaj ja.
No keby som mala dostať na čelo nejakú nálepku, tak prvá čo by mi tam tato asi dal by bola nevyhovujúca,dalej tipujem neschopná,lenivá,....................a naposledy nálepka k ničomu.
No dobre toto posledné mi nepovedal.
Aspoň sa nepamätám ale darí sa mu vo mne vyvolávať ten pocit.
Načo sa ja vlastne o niečo snažím?
Načo som tu?
Kto ma potrebuje?
Ak by som teraz odišla z tohoto poondiateho sveta možno by som niekomu chýbala, ale o pol roka o rok by si na mňa už nikto nespomenul.
A keby aj.
Tak načo som vlastne tu?
každé ráno vstanem,celý deň nejako strávim,vypočujem si zopár nadávok aká som neschopná a k ničomu a večer si idem ľahnúť.
Chcem sa učiť no nedokážem sa sústrediť, hľadám si na nete robotu no pri každom otvorení dverí sa strhnem v očakávaní nadávok že nič nerobím,že som lenivá frajla,.......atd.
Už to ani radšej nepočúvam.A držím hubu.
Načo niečo namietať.
Namietnutie znamená len dlhšie zdržanie sa dotyčnej osoby v mojej izbe a další prúd označení.
Takže som ticho a ignorujem.
Aj tak som zbytočná.
Tak čo.
Som zvedavá ako sa zatvári až si jedného dňa zbalím kufre.
Bude mi vyčítať že utekám z domu a že či mi tu nie je dobre.
Jasne je mi tu dobre.
Vždy ked zrovna nepotrebujes uvolnit svoje nervy tým že do mňa rýpeš.
PS: chýbajú mi tie časy ked bolo všetko ok a spolu sme sa smiali.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár