Zrazu sa ocitám v nejakých zvláštnych kobkách,alebo sú to priestory nad nimi?
Mám dojem že sú to skôr priestory nad nimi.
Stojím na akomsi betónovom balkóniku pripomína stavbársky výťah a pod ním je štvorcový otvor.
Neviem čo tam robím.
Len stojím.
Prichádza kamoška z detstva.
Stojíme na tom balkóniku alebo čo to je, a debatujeme.
Vtom po schodoch pribehnú dvaja chalani.
Zľakneme sa.
Vravia už nám neutečiete.
Bol to snád dôvod prečo sme tu ? uvažujem.
Vravím že majú smolu a zároveň poviem kamoške aby zliezla dolu po lanách do kobiek, a hodím jej dolu kabelku.
Neprostestuje a spustí sa dolu.
Snažím sa ich odlákať a chvíľku čakám.
Potom hádžem dolu svoje veci ktorých je akosi veľa a hned nato leziem po lane dolu ale akosi zložito pretože väčšinu času visím dolu hlavou.
Zrazu bežím po našej ulici.
Kúsok od nás hrá na ulici pred jedným domom kapela a ľudia tancujú.
Je mi to veľmi povedomé.
Som zmätená a moje dlhé vlasy sú strapaté od behu.
Zastavuje ma chalan z kapely a pýta sa kam bežím. Nápadne sa podobá na môjho spolužiaka z výšky.
Niečo zamrmlem a on sa pýta dačo dalej.
Nepočúvam ho, len vravím že musím naspäť do katakomb pre svoje veci.
Ide so mnou.
Prichádzame do dákej tuším cigánskej osady.
Je to zvláštne všetko je osvetlené fakľami.
Hlavne vstup do katakomb.
Zastavujeme sa v jednom z domov.
Chalan niečo rozpráva s obyvateľmi domu, ale ja ho nevnímam pretože ma upútal strom na ktorom rastú šípky.Je to veľký strom a mňa napadá že už som dlho nemala šípky.
Domáci si robia z chalana srandu a hodia na neho krabicu a na tú krabicu duchnu.
Začuje niečo že je prasa a toto je jeho chliev.
On začne napodobňovať zvuky svine.
Prechádza ma trpezlivosť.
Na stole zbadám svoju peňaženku a doklady.
Kontrolujem či sú všetky.
Naštvaná sa kričiach pevným hlasom pýtam čo všetko ešte v katakombách našli.
Nikto nič.
Otáčam sa a vravím chalanovi že idem do kobiek a pýtam sa či ide so mnou.
Duchna sa odhrnie a zaznie počkaj idem.
Utekáme cez nejaký neuzavretý dvor k vchodu do katakomb.
Zbieram svoje veci.
Súri ma že už musíme ísť,..
Ale ja ešte hľadám poslednú vec.
Schmatne ma a povie že musíme ísť.
Bežíme s katakomb preč.
A tu sa vždy zobudím.
Je to zvláštne pretože tento sen sa mi sníval už viackrát s odstupom rokov, a len teraz vlastnám veci aké som v tom sne videla.
Je to snád nejaká prepoved?
Ako všetky tie sny ktoré mi do bodky ukázali moje doterajšie pôsobenie na výške asi rok či dva dopredu?
Začínam sa obávať no zároveň som rada že tie sny mám.
Len keby som po prebudení sa z nich nebola vždy niekoľko hodín zmätená akoby ma zrazu ktosi vytrhol zo sveta ktorý poznám a mám rada a hodil do iného a ja som si znovu musela zvykať.Začínam obávať že svoj život skutočne nežijem,iba robím dáky reparát pri ktorom však stále opakujem rovnaké chyby aj ked som na ne upozornená.Je to divné. Prečo sa to deje?
Kde mám hľadať odpoveď?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár