KOBALTOVÉ NOKTURNO

Kobaltová hmlovina.
Kroky.Dlaň na klučke.Niekto otvára dvere.
Miestnosť je šialene farebná ako naše myšlienky,
ako naše telá,
...dýcha z nej tucet polonahých španielov a vôňa odlupujúceho sa
dubového dreva...

Vznášame sa po celej miestnosti a splývame s tou tapisériou farebného šialenstva.Okázalo.Voľní.Nahí.
...tvoje kobaltové oči mi hladia všetky orgánové sústavy,cítim
ako sa dostávajú do mojho tela a možno je to len hrdzavá ilúzia
môjho tmavého tela...

Rukou som odhrnula záclony pohrávajúc sa s granátovým jablkom v ruke,
s nádejou že monogamia nie je v živote najväčší hriech,že niekde v mojom vnútri medzi slezinou a pankreasom-medzi žlčníkom a pečeňou,medzi hormonálnou a lymfatickou sústavou,v tom nepreskúmanom priestore je moje svedomie,kde som aj ja na chvíľu milý človek...

Vznášame sa po celej miestnosti do nenávratna,v bezfarebnom utorkovom ráne 3 sekundy 5-krát do ticha,moja únava sa už úplne vytratila,cítim už len tvoju energiu vpíjajúcu sa do tohto dňa a ty
sa charizmaticky na mňa pozeráš,miestami tak desivo až absurdne,
5-krát sa so mnou rozplývaš v KOBALTOVOM NOKTURNE...

Rukou som odhrnula záclony,zahryzla do granátového jablka,
do nevedomosti a úzkosti,do utorkovej skutočnosti...

 Vymyslený príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu