Roztvorila som oči a vstrebávala svoj prekrásny sen. Zaspala som. Pripomenula som si v mysli.
Zavrela som oči a snažila sa privolať si späť ten krásny pocit z toho sna. Všade bolo ticho, počula som len jemné dýchanie a nebadaný vánok vo svojich vlasoch. Pomaly som otočila tvár smerom k tomu vánku a zvuku.
Zsadist spokojne odfukoval. Rysy tváre mal uvoľnené, vyzeral tak pokojne a krásne. Znovu som bola v nemom úžase. Vždy ma zarážala jeho krása, taká netypická.
Pousmiala som sa a znovu zavrela oči. Nedokázala som sa uvoľniť, pretože som si spomenula na to čo sa dialo pred tým ako som zaspala.
Pre boha, spomienka na to ako som sa na neho vrhla ma úplne prebudila, späť do reality.
Ako som niečo také mohla urobiť, je okúzľujúci a všetko čo v sebe má, ma k nemu priťahuje, ale to ma neospravedlňuje. Toto proste nie som ja, ja sa takto nechovám. A okamžite s tým aj prestanem. Mala som si už dávno uvedomiť, že nie čo nie je v pohode, keď som Dimitimu dovolila to čo som dovolila. A teraz znovu dokonca, ešte horšie..kriste ježiši. Zatriasla som hlavou.
Pomaly som sa zdvihla z pohovky a po špičkách opustila miestnosť.
Okamžite musím vypadnúť. Opakovala som si.
Vošla som do kuchyne a zamierila k ľadničke, všimla som si na nej papiere na odkazy. Pri „mikrovlnke“ bola ceruzka. Vzala som si ju a začala písať.
Prepáč, že som sa tak rýchlo vyparila. Ďakujem za všetko, strašne si mi pomohol.
Ospravedlňujem sa za svoje správanie.
Posielam vzdušnú pusu.
Rose
Položila som ho na okraj stola kde ho bolo ľahko vidno. Odkráčala som do jeho izby po svoje veci a zavrela za sebou vchodové dvere.
Schody som brala po dvoch. Chcela som byť ďaleko. Bála som sa, že sa zobudí a ja sa na neho budem musieť pozrieť po tom všetkom čo som si uvedomila. Hanbila som sa za seba, veľmi.
Potrebovala som sa zavrieť do svojej izby a nevyliezť aspoň dva dni.
...Otvorila som dvere na dome a šla rovno do izby. Želala som si otočiť zámkom mojich dvier a zabudnúť na všetko. Mám dva dni na to aby som sa dala do kopy a potom škola. Povzdychla som si.
Prvý deň som strávila v posteli s knihou alebo zapnutou TV, druhý deň sa veľmi nelíšil akurát som sa na konci dňa pripravovala do školy.
Myslela som si, že sa z toho vyspím. Omyl!!
Vstala som a bola som úplne vyčerpaná, ako by som v noci ani oka nezažmúrila, ale bola som si istá, že som spala poriadne tvrdo.
Pravde podobe moja myseľ pracovala na plné obrátky a tak som totálne uťahaná.
Vypadla som z postele a šla sa dať do kopy.
Jediné na čo som sa dnes tešila bola Emili. Potrebovala som je to všetko vyrozprávať. Už ju vidím aká bude zase prekvapená.
Natrela som si na seba make-up aby som zakryla tie obrovské kruhy pod očami. Ešte pár dni takéhoto stavu a budem vyzerať ako s monoklom.
Vypochodovala som z izby do haly. Stál tam môj braček a uškŕňal sa na mňa. Samozrejme čo jemu niekedy nebolo vtipné.
-„Čakáme ešte na mamu?“ spýtala som sa ho.
-„Hej hej, už len chvíľku. To tvrdila pred chvíľkou.“ Zasmial sa vlastnému „vtipu“.
Neodpovedala som mu, nemala som veľmi dobrú náladu a nemala som chuť hádať sa s ním. On proste nemohol za moje problémy.
...Mama prišla po 5 minútach a tak sme nasadli do auta a odišli do školy.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
pupinkavec
17. 12.decembra 2011 12:05
Napíš svoj komentár