Čakala ma posledná hodina v tomto dusnom pekle a potom už konečne uvidím Jeho. Pri tej predstave som sa usmiala. Už som ho strašne chcela mať pri sebe, len neviem či mu povedať čo sa stalo, alebo to proste zamlčať. Viedla som malý boj počas toho ako som šla na poslednú hodinu.
Vstúpila som do triedy a sadla si vedľa môjho zvyčajného suseda na tejto hodine. Predmet geografia nebolo nič čo by ma nadchýnalo ale ani mi to nejako prehnane nevadilo. Nič záživné ale pretrpiteľné.
A tak som prečkala celú hodinu a po zvonení som vystrelila na chodbu a hnala sa ku skrinke zbaliť sa a vybrať sa za ním.
Práve som zatvárala skrinku, keď som od šoku nadskočila ako mi niekto capol po zadku. Okamžite som sa otočila s chuťou vraziť tomu dotyčnému facku.
No zažila som druhý šok a ten zabránil akémukoľvek násiliu.
Adrián stal predo mnou a šťastne sa na mňa škeril. Chvíľu som to spracovávala a potom ma prepadla dvojnásobný chuť na násilie. Od zlosti som prižmúrila oči a začala ma svrbieť dlaň od túžby vraziť mu nos do mozgu.
„Ale no tak, snáď by si ma len neudrela Mongomeriová , však kto by ťa už necapol po tom tvojom zadku keď ho tu tak vytŕčaš.“
Uuuuuuuuuuuuhm, snaží sa ťa len vytočiť Rose, nevšímaj si ho. Opakovala som si a zatínala zuby i päste.
-„Strč sa niekam Adrián a prestaň iným ľuďom otravovať život. „ jedovato som odvrkla.
Zatváril sa dotknuto, no ja som vedela že to len hrá.
-„ Aau, to bolelo Rosemary, zasiahlo to moje srdce.“ Teatrálne sa chytil za hruď.
Podráždene som vytiahla obočie.
-„To by si najprv musel nejaké mať.“ Už ma naozaj prestávalo baviť s ním diskutovať.
-„Aaau ďalší zásah, toto bolelo ešte viac.“ Smial sa.
-„Fajn, tak na toto naozaj nemám čas a ani chuť, maj sa.“ Otočila som sa a kráčal preč.
Ako inak, zase sa mi zakvačil na päty a tak ma dobehol a nedal sa odradiť.
-„Ale no tak na starého kamaráta si nenájdeš čas? Veď som len chcel vedieť ako sa máš a ako ide život.“ Sarkasticky sa usmieval.
Neskutočné ako ma jeden človek dokáže vytáčať, je otravnejší ako muchy.
-„Oooch to malo byť akože vtipné? Prepáč zabudla som sa zasmiať“ odpovedala som ironicky a pridala do kroku. Nech už z tadeto vypadnem.
Vyšla som zo školy a na príjazdovej ceste som zahliadla auto a jeho opierajúceho sa oň. Ešte viac som pridala do kroku a ďalej som úplne odignorovala čo mlel ten provokatér vedľa mňa. Už ma nezaujímalo nič iné len on.
Delilo nás pár metrov keď mi došlo, že Adrián sa mi ešte stále ťahá za pätami, no tento krát potichu.
Ak si ho nebudem všímať tak možno zmizne, tak ako to funguje aj s otravným hmyzom. Premýšľala som pri kráčaní.
Dokráčala som k Zsadistovi a zasnene sa na neho usmiala, chabo mi oplatil úsmev a svoju pozornosť venoval niečomu za mojim chrbtom.
Spomenula som si na to, že fakt, že som Adriana ignorovala neznamenal že zmizol, bože je horší ako ten hmyz. To snáď nie je ani možné. Zamračila som sa pri predstave že nás niekto ruší a obrátila sa na narušiteľa z výhražným výrazom.
Ako inak, škeril sa od ucha k uchu a strašne si užíval niečo super vtipné čo mne asi ušlo.
-„Tak toto, je tá šikuľka čo ti vykúzlila ten ohromný cucflek na krku pred pár týždňami?“ bol drzí a náramne sa na tom zabával. Za toto ho skopem tak, že ochrnie od pása dole.
Periférne som videla ako sa Zsadist ochraniteľsky narovnal a už už sa do toho skoro vložil, no predbehla som ho.
-„Znovu super vtipné Adrián, bež otravovať iných ľudí, čau.“ Otočila som sa a ťahala Zsadista za ruku „POĎME“ pohľadom som ho prosila aby si nasadol a odviezol ma preč.
Ešte chvíľu sa skúmavo díval na Adriana, potom prikývol a poslúchol ma. Uvoľnila som sa a nasadla do auta, ignorujúc stále tam postávajúceho a škeriaceho sa Adriana.
Za toto ho skopem, opakovala som si pokojne v hlave.
Úplne mi pokazil moju vyfantazírovanú predstavu o stretnutí so Zsadistom. Chcela som aby sa na mňa túžobne usmieval a pevne ma objal keď ma uvidí a teraz sa vedľa mňa zádumčivo mračil a ja som klesala na duchu.
-„O akom cucfleku to hovoril?“ prerušil Zsadist ticho svojim ľadovým hlasom.
Stiahlo mi žalúdok a ťažko som prehltla.....Presne toto som nechcela.
Ďakujem, za tvoje slová @damn Neskonale si ma potešila!
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
damn
13. 3.marca 2013 22:42
Aj ty si ma neskonale potešila ďalšou časťou
Napíš svoj komentár