O prežratej deke

Raz som sa pozrela z okna. "Aha mama, konečne sneží!" s rachotom som odvalila roletu otvorila okno a chytala vločky do rúk.mamka mi povedala že sa mám teplo obliecť lebo ešte prechladnem.tak som sa obliekla, dala som si rovno otepľovačky, spapala vajíčkový chlebík a vypila najlepší bylinkový čajík na svete, umyla si ruky,( na umývadlo som dočiahla len vďaka stolčeku) a povedala som mame že idem von. tu nastal problém lebo doma so mnou nikto nechcel ísť.tak som povedala že pojdem po zuzku.nevedela som síce či bude doma ale ešte sme nemali pevnú linku, tak som sa rozhodla risknúť to.maminka mi na veľa na veľa dovolila.
nádherné ráno, všade ťažké oblaky a padali vločkyyyyyyy.chytala som ich do úst.cítila som sa ako ten najšťastnejší človek na zemi.mala som svoju obľúbenú ružovú vetrovku, šál s macíkom a ružové palčiaky, ktoré boli prichytené o šál dlhými nitkami aby som ich nestratila.a pravdaže mala som moju veľkú bielu čiapku s brmbolcom.
pred zuzkiným vchodom som sa postavila na ten divný pliešok, postavila som sa na špičky a zazvonila som na piaty zvonček od spodu." je zuzka doma??" " áno, počkaj" "ahoj zuzi" "ahoj ivka" nejdeš von??sneží" "jasne že idem.počkaj ma pred vchodom" "dobre.ahoj" "ahoj"
9.43.stredoeurópskeho času.ja a zuzka, obidve vyzbrojené do nepohody aj pohody sme sa vybrali von.hádzali sme sa do snehu, papali vločky a guľovali sme sa. potom sme si postavili snehuliaka a mali sme totálne skrehnuté ruky.dala som mu na hlavu moju čiapku.našli sme aj starý konár.bol nádherný.teda myslím ten snehuliak.po nejakom čase sme sa už vybrali domov.mali sme vymrznuté líčka a boli sme už aj kúsok unavené.len na rozlúčku sme sa ešte chceli zguľovať.keď v tom.................................................našli sme prežratú deku...........

 Je to možné?

1 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu