počuť ich...už idú sú to oni,tí bastardi čo kradnú deťom spánok...
na hodinách v meste polnočnú obdbíjajú zvony...
tvoje telo sa zvíja, kričí..ach..amok...
tvoj krvný obeh sa vnára do môjho srdca...ja kričím...chcem povedať ešte pár slov...
slová, ktoré nemajú cenu..slová, ktoré stratili význam,
slová prikryté našou spoločnou hmlou...
tep sa stráca vo výškach tam,
kde vysvetluješ lásku všetkým cievam...
prvá pauza:
milovanie do nekonečnej noci...milovanie...dvakrát a trikrát do polnoci...
...jemná opilosť tvojimi perami...objatia obohnané oboma panvami...
a potom len nekonečné ticho rezonujúce v predsieni...
...ležím tam bezbranná, ticho a nahá...a chladnokrvný mesiac vpíjajúci sa nám do tváre, prudko ma objím, nech nie som nahá, nech spáli ma tvoje telo žeravé...
.....objímem Ťa aj tisíckrát...kým slnko nedá mi lúčom znať..že ráno je múdrejšie večera...že objatie bez Teba nie je objatie pre Teba....
keď rukou jemne hladím...tvoj chrbát jediný....ten ktorý bol a je vždy stále bez viny...necítim žiadnej bolesti, keď končí zasa ďalší styk...keď usmeješ sa na mňa okom tmavozeleným a teplo tvojho tela sála okolo...moje telo sa znovu tvojím opilo...
druhá pauza:
Medzitým život.Jazvy zhojené.
Za rohom čiasi ruka utiera ti slzy...
a nezbadá,že komusi to ťazko padne...
Ked nájde ma znovu na dne..
Podáva ruku do prázdna...nezachráni viac mňa..toho jedného blázna...čo ignorujúc svet...obletel krásu temnoty a hneď...vrátil sa do svojej kajuty...spät....
.
.
.
.
.
toto dielo vzniklo ako spoločná predstava dvoch ľudí, ktorí to jednoducho vedia a kto sú tí odvážni????
+elwinko a eliza707+
Blog
Komentuj
8 komentov k blogu
Napíš svoj komentár
Ale pôsobilo to na mňa smutne...možno je to len mojím momentálnym stavom...