Decembrový večer III.

Lásky už viac niet
Lásky už viac niet.
Znel oznam v rádiu Ráno...
Odišla do nenávratna...veľmi dávno...
Nekupuj už ruže čierne...alebo..kúp aspoň dve nech sú v páre..
Polož mi ich potom na zem....nech neplačeš márne...
Mohla sa aspoň rozlúčiť, no ona nie...že už je veľká slečna...
Bol to deň D...alebo skôr šedá obloha a na nej mračná...
Keď odchádzala pršalo...plakal som....plakali sme spolu...
Slzy nám zalievali slová...očami sme sa už nedokázali smiať...
Nevedel som pochopiť, prečo práve my máme smolu...
Prečo sa osud musel s nami takto hrať...
Lásky už viac niet...
A nikdy nebola...a nikdy nebude...




Pohrebný príhovor
Prítomní trúchliaci...
Spomínam si na neho, keď vždy všetko chcel mať fér...
Snažil sa pomáhať....snažil sa určovať nový smer...
Podával ruku...podával ruky...miloval krik a jeho triky...
Nevedel, čo bude zajtra...vedel, však, čo skazil na prach....
Ponúkal lásku...dostával zimu..chlad a posmešky...
Odvtedy sa už nesmial...víťazil...ale neradoval sa...
Jednoducho s tým prestal...do seba uzatváral sa...
Občas mu skrížila cestu osudová...stále však padal..zas a znova...
Kým nespadol naposledy...z cesty dolu...bože...mal smolu...
Spomínajme v dobrom...v tichu sviečky pozdravme ho...




Mokré vlasy
Vždy keď vyšla zo sprchy...celé telo mala vlhké...
Vždy keď mi dala bozk letmý...cítil som more hlboké...
Jej vôňa sa vznášala celým bytom...
Obdivoval som sušenie jej vlasov...túžobne, neskryto....
Hrebeňom ukázala dĺžku vlasov...hladil som jej chrbát....
Tak krásne si vedela povzdychnúť..tak krásne vedela stonať...
Kvapôčky vody vlhko dopadali na moju hruď....
...túžbou...strašnou túžbou...
...Ťa chcem zobudiť zo smrteľného spánku...
...len ležíš...a spíš...spíš...spíš....

 Báseň

3 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu