Kamoške II.

Prišla ku mne, taká malá,
ruku krásne podala.
Usmiala sa, žmurkla na mňa,
a hneď na mňa spustila.

Potom zasa v noci raz,
nemohol som znovu spať,
šiel som teda za ňou zas,
veď čo zlé sa mohlo stať?

Nič nestrácam, len sa hľadám,
pomáhaš mi preveľmi,
ja Ti za to strašne vďačím
aj keď často prestrelím.

Šiel som za ňou v sobotu,
keď som spravil robotu.
Zrazu šoky preveľké prišli,
zamrzol som ako nikdy.

Slová správne neboli už,
koktal som sa úžasne.
Správal som sa hlúpo,trápne, čo už
dúfam že už posledne.

Možno že už nikdy neprídeš,
no ja mám toľko slov,veď vieš.
Chytiť Ťa za ruku, pozrieť Ti do očí,
a povedať Ti čo v mojom srdci mlčí.

 Vyznanie

0 0 0 0 0

Komentuj

9 komentov k blogu