Len..len pre ňu..veď Ty vieš...

Išiel som si kecnúť znovu,
mal som plnú hlavu hnevu.
Tuším som mal vlasy dupkom,
lietali mi spolu s vetrom.

Kráčal som si len tak zľahka,
veď otázka bola ľahká.
Netušil som, či sa usmeje,
či jej tvár úsmev zaleje.

Slnko vyšlo spoza mráčku,
aby uzrelo tú krásku.
Úsmev topil čerstvý sneh,
ľudia stáli zrazu nech -
prejde ona cestou späť,
nech je doma už aj hneď.

Usmiala sa znovu nežne,
pozrela sa len tak zbežne.
Mala jemnú červeň v líčkach,
hmm...moja krásna lamička

Jej pohľad maril pokusy,
skúšať chladné mínusy.
Do plusu ma napravila,
pohľadom ma uzemnila.

Vyšlo slnko ďalší raz,
či ešte sladký úsmev máš.
Nebolo treba rabaka,
samé popadali jablká,
popadali na zem k nej,
k jej nohám padli len.

Vyklíčila prvosienka,
bola malá, krehká, tenká.
No a taktiež zvedavá..
Na tú, čo úsmev rozdáva.

Do blata ma nepustila,
radšej prstom pohrozila.
Ostal by som s ňou už len,
objal ju a šepkal jej,
ako ju mám rád,
ako sa mi ráta keď,
nahnevá sa trošku
..........a hneď
jemne pošepká
kam sa lepí nálepka..

Capnem si ju na čelo,
aby dievča vedelo..
Že som blázon pre ňu,
že mám znovu báseň ...pre ňu...

 Báseň

0 0 0 0 0

Komentuj

9 komentov k blogu