s polievkou a s otázkou.
Ako bolo v meste veľkom,
čo s tou školou Tvojou?
Hladíš mi do mojich očí,
aj keď mne sa nechce.
Čakáš kedy aj tie Tvoje zočím,
aj keď iba letmo.
Tvár máš plnú vrások,
starostí máš príliš.
Nepomáham Ti tým,
že celé doobedie spím
a nemám času na zvyšok.
Kričím, búcham do stola,
no Ty ma máš rada.
Aj keď krčím nosom,
vstávam a Ty ostávaš sama.
Neskoré príchody, neskoré odchody
stáva sa mi raz, dva razy.
Že mám jazyk podrezaný príliš asi,
keď padajú mi do očí moje vlasy.
Vtedy skrčíš čelo, privrieš oči svoje,
ublížil som Ti zasa, aj keď nie schválne.
Pykám ticho, skláňam hlavu dolu,
odpustíš mi azda znovu?
Potom ma pohladíš po vlasoch,
a povieš mám Ťa rada.
Ja usmejem sa na Teba,
aj v týchto ťažkých časoch.
Objatie následne vyrazí všetky kliny,
keby sa dalo lietať, tak letím s nimi.
Mama moja jediná, Ty si tu pre mňa,
ďakujem za všetko, už viem, si tu pre mňa!
Vyznanie
Komentuj
9 komentov k blogu
1
kvapalinka
9. 3.marca 2008 20:05
A povedal si to aj jej priamo?
6
zavidim ti. ze ta mama pohladi po vlasoch, ze sa.. mozes vobec, pozitivne vzjadrit... ze ta.. pichne pri srdci este, ked citis, ze si urobil nieco.. zle.. ze jej mas za co dakovat
7
...pekné to je..
ja mám tiež svoju mamku rada.. len tá nemá vždy chuť ma objať.. je to kus smutné.. ale zvykla som si... objíma ma keď som chorá..
ja mám tiež svoju mamku rada.. len tá nemá vždy chuť ma objať.. je to kus smutné.. ale zvykla som si... objíma ma keď som chorá..
9
keby som to aj ja mohla takéto niečo venovať mame... čo už ked to nie je proste pravda...
Napíš svoj komentár