Nový deň - štvrtý

Budík začal zvoniť, no Tobiáš už popíjal kávu v kuchyni. Prišiel do spálne, vypol budík a vrátil sa späť do kuchyne. Mal chuť na hrianky so syrom. Nakrájal chlieb, zapol hriankovač a čakal. Čakanie si skracoval chlípaním kávy. Po raňajkách sa vybral do práce. Zamkol byt a kráčal dole schodmi. Bol už v plnej prevádzke rozmýšľal. Uvažoval nad tým, ako dnes v kancelárii chytí zlodeja. Nie tak celkom zlodeja, ale nevedel nájsť lepšie pomenovanie pre človeka, ktorý mu každý deň varil kávu. Pousmial sa a vychádzal zo sídliska, keď si uvedomil, že nemá spis. Musím sa preň vrátiť, nadával si v duchu.

Auto nechal na krajnici, zamkol ho a zrýchleným krokom sa vrátil do bytu. Pohár od kávy odložil do drezu a vzal si mussli tyčinku. Keď sadal do auta, akurát mu zazvonil mobil. Juraj, už mu asi chýbam, vravel si kým mu to zdvihol. Počúvam Ťa, ozval sa Jurajovi Tobiáš. Ty kde si? Nevieš koľko je hodín? Meškáááš! , kričal Juraj do telefónu. Musel som sa vrátiť do bytu a idem ešte tankovať, prídem neskôr, povedal mu tichým hlasom Tobiáš. Nerob si z práce holubník! , kričal Juraj do telefónu a zložil.

Niekedy Tobiáš Jurajovi vôbec nerozumel. Chvíľu sa tváril ako jeho najlepší kamarát a vzápätí by mu vrazil nôž do chrbta. No tankovať už musel ísť. Spravil si teda okružnú cestu po meste. Tankoval len na jednej čerpacej stanici, ktorá bola bokom od mesta. Trvalo mu istý čas, kým tam prišiel. Natankoval, kúpil si Pravdu a vrátil sa do auta. To už mu volala Anka. Tobiáš ponáhľaj sa, Juraj zúri. Hľadá asi práve ten spis, čo máš Ty u seba. Veď už idem, daj mi 15 minút. Zložil a vydal sa na cestu.

Ešte ani neotvoril vstupné dvere a už ho počul. Juraj bol mimoriadne podráždený. Kričal na každého.

Tobiáš vbehol do kancelárie, zložil si bundu a hneď sa ponáhľal za Jurajom. Môžem vojsť? , zaklopal mu na dvere. Jasné! Kde si bol? Mi vysvetli, kde si bol! ? Zabudol som doma tento spis, vrátil som sa poň a išiel som ešte tankovať. Daj mi ten spis, celé ráno ho zháňam! Načo si ho mal vlastne doma? Hm? , pokračoval v kriku Juraj. Uvažoval som o tých našich investíciách. Mám pár návrhov, sú spísané v spise, pozri si ich. No veď preto, stlmil hlas Juraj pozerajúc na Tobiášove návrhy. Konečne poriadne slová. Slová do boja! , ukľudnil sa Juraj. Môžeš ísť, neskôr Ťa zavolám. A on sa nebránil. Nemal rád, keď na neho kričí a nemá dôvod. No Juraj sa tak bavil s každým.

Tobiáš sa usadil vo svojej kancelárii. Nechcelo sa mu veľmi s niečím začínať. Predsa len bol štvrtok a už to aj v práci zaváňalo víkendom. Káva! , uvedomil si Tobiáš, že dnes ešte nedostal svoju kávu.

Vybral sa von z kancelárie, smerom ku stolíku s vodou. Nebol ani tak smädný, ako zvedavý či aj dnes dostane svoju obľúbenú kávu. Otočil sa chrbtom ku dverám kancelárie, no pritom ich sledoval predsa len periférne. A v tom zbadal ženu. Neveril vlastným očiam. Bola to Nika. Tiché dievča, ktoré pracovalo vo firme asi dva mesiace. Rýchlo vbehla, položila kávu na Tobiášov stolík, vedľa kávy položila lístok a vybehla von. Utekala do druhého rohu miestnosti, kde mala svoj stolík. Tobiáš ani nevedel, čo má vlastne na starosti.

Napil sa, pre istotu ešte raz a vzal si pohár vody aj so sebou. Kľudne vkráčal do kancelárie, sadol si a odpil si z kávy. Chytil do oboch rúk lístok, otvoril ho a čítal: Pre Tvoju dušu..Oprel sa o operadlo a zamyslel sa. Konečne vedel, kto je jeho tajným obdarovávačom , len nevedel, čo ďalej. Má jej to povedať? Má sa jej vysmiať? Nie, to isto nie, uvažoval nahlas.

Po obede sa nikomu nič nechcelo. Naozaj nikomu. Všetci len sedeli, ťukali do klávesnice a posúvali ručičky hodín. Veľmi pomalým tempom sa ručičky priblížili k tretej hodine a to už niečo znamenalo. Ľudia začali upratovať neporiadok na stolíkoch. Triediť a zakladať papiere, zmluvy, faktúry.

Tobiáš sa zastavil u Juraja. Pozeral si to? Čo na to vravíš? , spýtal sa na svoje návrhy. Nie sú zlé, páčia sa mi. Hneď od zajtra s tým začneme. Nie je na čo čakať. Zatiaľ dobrá práca, vychválil Juraj Tobiáša.

Dokonca sa na neho aj usmial. Tobiáš bol rád. Vedel, že keď Juraj schválil jeho návrhy, je to krok vpred. Keby ich musel prerábať, zabralo by mu to aj týždeň. Presne ako pri poslednej veľkej akcii, keď sa Jurajovi nepáčilo takmer nič, čo mu Tobiáš nosil.

Tobiáš sa zbalil a rozhodol sa, že sa zahrá na detektíva. Čakal kedy odíde z práce Nika. Išla medzi poslednými. Kráčal za ňou s dostatočným odstupom. Bola asi tak vysoká ako on. Dlhé čierne vlasy takmer po pás. Mala ich rovné, miestami vlnité. Postavu mala podľa Tobiášovho gusta. Trochu sa pozabudol a takmer ju dobehol. Znovu spomalil. V garážach prišla k novej Kii Ceed. Ako odomkýňala auto, Tobiáš sa jej prihovoril.

Ahoj, oslovil ju. Ona však ostala stáť ako obarená, chrbtom k Tobiášovi. Vystrašil som Ťa, to som nechcel. Chcem sa Ťa opýtať jednu otázku. Prečo mi varíš každý deň kávu? Teda, nieže by mi to vadilo, ale aj tak. Prečo? , dostal zo seba na jeden dych Tobiáš. Ona stále stála chrbtom k nemu. Ani sa len nepohla. Ty snáď nemáš jazyk? , spýtal sa jej prekvapivo. V tom momente sa už ale otočila k nemu. Všimol si, že sa červená a hneď ako sa na neho pozrela, sklopila zrak. Mala zelené oči, v tvári mu hneď pripomenula Penelope Cruz. Ja mám jazyk, povedala mu s úsmevom na perách. Ja som vlastne chcela...

(koniec štvrtej časti)

 Vymyslený príbeh

6 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu