Stojím pri stojane na nože,
hádam ten stredne veľký mi pomôže.
Mám ho v ruke...ten nôž,
tak mi už konečne pomôž!
Chodba.
Čepeľ sa ligoce
a vôbec nie sú Vianoce.
Je ostrá ako sa patrí,
rozrezal som si vlas na tri!
Izba.
Obrátim nôž k sebe,
špicom sa dotýkam brucha.
Mne to už asi dobre jebe,
keď vyháňam von svojho ducha!
Rozmýšľam či bodnúť srdce
alebo radšej podrezať krk?
Ani jazyk sa mi nemoce,
som triezvy a som cvok!
A v tom sa to stalo,
z hrude sa von srdce dralo.
Plné krvi, ešte tlčie,
ešte bije, ešte tlčie.
Nôž sa zaryl hlboko,
človek padá do tmy.
Nôž sa zaryl pod krkom.
Ten človek - it´s me.
Krv sa rynie na koberec,
červený je fľak a škvrna,
červený je nôž aj čepeľ,
červená je noc aj postel,
červená je moja hlava.
Stôl.
Už sa brúsi,
kosti lámu.
Nič netlčie,
počuť mamu.
Báseň
Komentuj
7 komentov k blogu
1
kvapalinka
8. 3.marca 2008 21:19
Autentické
4
Insomnya: A prečo by to nemohlo byť raz týždenne? Nie vždy sa predsa zadarí na prvýkrát
5
no mne taketo veci pripomenu emo....skoda...lebo to v podstate ani nie je emo...
Napíš svoj komentár