Láska na prvý pohľad a zrazu bum úplný koniec II.

Moje myšlienky však stále odbočovali ku tebe a nevedela som sa sústrediť, tak som to nechala tak a šla som spať. Na druhý deň poobede, keď som prišla domov, nedalo mi to a zapla som si počítač, prihlásila sa na facebook a čakala ma tam správa od teba. Prekvapene som ju otvorila a začala som čítať. Objasnil si mi, že si musel včera niečo robiť, preto si neprišiel von, ale dnes určite prídeš.

Tomuto som sa veľmi potešila, odpísala som, že nevadí a šla som sa chystať. Vyšla som von, dokonale oblečená, dokonale vyfintená som kráčala smerom ku bytovkám , kde sme sa mali všetci stretnúť. Do desiatich minút si prišiel a hneď si sa pousmial na mňa. Ako tak večer plynul, my sme boli pri sebe čím ďalej tým bližšie a zrazu. Jasné, zazvonil mi mobil a mamka mi oznámila , že už mám ísť domov. Ponúkol si sa , že ma odprevadíš, keďže som bývala ďaleko. Keď sme zašli dosť ďaleko na to, aby nás ostatní ľudia z partie nevideli, chytil si ma za ruku.

Pre mojou bránou si sa mi zahľadel do očí a objal si ma. Bolo to krásne objatie. Nasledoval jeden dlhý pohľad do mojich a očí a odrazu sme sa začali bozkávať. Bolo to niečo, čo neviem opísať slovami, také perfektné to bolo aj keď to bolo moje prvé bozkávanie a vôbec som nevedela čo robiť. Keď sme skončili, poprial mi pekný večer a odkráčal domov. Ja som sa zvrtla a takmer lietajúcim krokom som odišla domov. Na ďalší deň, keď sme boli von, už pred všetkými sme sa držali za ruky a nikto s tým nemal problém. Vedeli dobre, že obaja sme dlho nikoho nemali a preto nám to prijali. Každý nám vravel ako nám to pristane, ako k sebe ideme a ja som bola v siedmom nebi.

Opäť si ma šiel odprevadiť až ku domu a opäť sme sa bozkávali. Čím viac sme sa bozkávali, tým viacej sa mi to páčilo. A takto sa to opakovalo niekoľko dní, potom týždňov až mesiacov. Až prišlo naše prvé výročie. Chodili sme spolu rok. Zašli sme spolu do kina, na romantický film a urobili sme si náš večer, ktorý patril iba nám dvom. Teba už poznali moji rodičia mňa tvoji rodičia. Naše prvé výročie sme si užili naplno. Na ďalší deň od nášho výročia si ma šiel odprevadiť. Ja som odišla domov , keď tu zrazu som započula buchot. Obzrela som sa nemohla som uveriť vlastným očiam. Ako si prechádzal cez cestu, po priechode pre chodcov, nejaký opitý blázon, čo šoféroval to prekliato auto a snažil sa obehnúť vozidlo, čo tebe dalo prednosť, rovno pred mojimi očami ťa zrazilo. Áno , zrazilo ťa. Teba! Moju lásku, moju najväčšiu lásku v živote. Bola som v šoku ale už som vyťahovala mobil. Dodnes nechápem, ako som to robila. Asi to prišlo tak automaticky.


Zavolala som záchranku, utekala som ku tebe, ale už tam boli iní ľudia. Lekári, ťa okamžite uložili na nosidlá a odviezli ťa do nemocnice. Nevedela som čo robiť. V jednom momente, som ti uvedomila čo sa stalo a odpadla som. Zobudila som sa. Nevedela som kde, som, ani pomaly kto som. Pomaly som si to začala hovoriť. Áno volám sa Daniela, mám 16 rokov, chodím na strednú , ale kde som ? Obzrela som sa. Biela posteľ, všetko bolo biele. Aj ja som bola v bielom. Som na psychiatrii? Prebleslo mi hlavou. Uvidela som zvonček pri mojej posteli, tak som neváhala a stlačila som ho. Pribehla ku mne, veľmi milo vyzerajúca zdravotná sestra. Opýtala som sa jej, čo sa stalo, kde to som a prečo tu som. Ona sa len pozrela do zeme a povedala, že zavolá mojich rodičov. Vyzerali skormútene. Povedali mi všetko. O tom , že som s tebou chodila, ako dlho a nakoniec aj čo sa stalo. V hrdle sa mi objavila obrovská hrča , ktorú som sa pokúsila prehltnúť a opýtala som sa či žiješ. Jediný pohľad na moju mamu mi stačil na to, aby som všetko pochopila. Povedala som nie. A ešte raz nie. Nie, nie,nie a už som pomaly kričala a v tom momente som zase odpadla. Neviem ako dlho som bola mimo, ale keď som sa zobudila, na všetko som si spomenula aj na to ako sme boli spolu, aké to bolo krásne a odrazu to nie je a už ani nebude.


A vtedy, som sa psychicky zrútila. Nasledovali rôzne terapie, vystriedala som niekoľko psychiatrov a psychológ a aj keď som sa snažila a chcela som žiť ďalej niečo ako keby ma vždy zastavilo. Spomienka na teba. Áno, všetko sa zrútilo a ja mám pocit , že nedokážem fungovať ďalej.

 Blog

16 0 0 0 0

Komentuj

8 komentov k blogu