Ako sme sa spoznali? Jednoducho, začala som chodiť s tvojimi kamarátmi von. Vedela som o tebe, poznala som ťa z videnia, ale nikdy som s tebou neprehodila ani slovo. Až na ten jarný večer, keď si prišiel ku nám von. Bola nás veľká kopa mládeže, ktorá brázdila tunajšie sídliská. Keď si prišiel a ja som sa zahľadela do tvojich modrých očí, vedela som presne čo sa stalo. Áno, ako bolo spomenuté zaľúbila som sa. Hneď, vtedy na prvý pohľad. Keď si si všimol, že sa na teba pozerám, otočil si hlavou s usmial si sa na mňa.
A vtedy ma to zasiahlo naplno. Ako sa hovorí, priamo do srdca. Prenikol si hlboko do môjho opusteného srdiečka. Potom ako si všimli naše pohľady , všetci sa zasmiali a zoznámili nás. Podali sme si ruky. „Ja som Martin, ale volaj ma Maťo.“ „Ja som Daniela, teší ma.“ Usmiala som sa na teba. Tie prvé pohľady, tie prvé dotyky. Ako v rozprávke, no vtedy som ešte netušila , že to skončí takto. Prežili sme v spoločnej blízkosti celý večer a celý večer sme sa smiali a zabávali sa. Pozrela som sa na hodinky a videla som , že už naozaj musím ísť a tak som sa so všetkými rozlúčila. Každému som venovala objatie, až prišiel rad na teba. Objala som aj teba a bola som v siedmom nebi, keď si mi popri tom dal pusu na líce. Len som sa usmiala, pozdravila sa a šla som domov. Prišla som akurát včas a s úsmevom na tvári som sa pobrala na počítač. Ako všetci ostatní v mojom veku, aj ja som ako prvé zapla sociálnu sieť Facebook.
Sedela som pri počítači hodinu, dve a zrazu sa mi objavila žiadosť o priateľstvo. Áno, poslal si mi ju ty a ja som bez váhania dala „potvrdiť“. Nesmelo som ti napísala obyčajné ahoj. Za niekoľko sekúnd si mi odpísal a začali sme si písať naplno. Padli aj dvojzmyselná narážky, pri ktorých sa mi zdvíhali kútiky úst. Pozrela som sa na čas a zistila som , že už je naozaj neskoro , tak som sa rozhodla odložiť našu debatu na iný deň. Odhlásila som sa , vypla počítač a ľahla som si do postele. Asi hodinu, možno menej, možno viac, som rozmýšľala o tebe. Nedal si mi proste spať, ale po tej hodinke som zaspala sladko. Ráno som šla do školy ako obyčajne, poobede som prišla domov, nič zvláštne sa nedialo. Zavolala som večer kamoške, či ideme aj dnes von a ona ako zvyčajne prikývla.
Nedalo mi to a tak som sa opýtala či pôjdeš aj ty. Odpovedala , že nevie. Zložila som telefón a začala som sa chystať. Najskôr som sa asi dvadsať minút obliekala, potom som si vyžehlila vlasy, dala som si žuvačku do úst a šla som. Dorazila som presne na dohodnuté miesto a behom desiatich minút sme sa pozbierali všetci. Ale ty si chýbal. Radšej som to nechala tak, lebo som nechcela byť podozrivá a už vôbec nie, stredobom posmeškov. Keď si ani po hodine neprišiel, prestala som dúfať, že sa vôbec objavíš a moja nálada výrazne klesla. Prišla som domov, ešte skôr ako som mala. Namiesto zapnutia počítača som si otvorila učebnice a začala som sa učiť na ďalší deň.
(pokračovanie)
Blog
Komentuj
11 komentov k blogu
1
greendgirl
8. 4.apríla 2011 18:46
to je podľa skutočného ?
3
Je to zvláštne, ale je to, ako keby si opisovala môj príbeh. Na vlas rovnako totiž práve prežívam a prežila som to isté. Akurát len mená sa nezhodujú.
5
@emmka98765 Áno, presne tak. Akurát, že ten kamarát je hanblivejší, takže celá táto časť trvala dlhšie.
A už som si prečítala aj ďalšiu... Tak, toto sa chvalabohu nestalo a dúfam, že ani nestane. Ale napísané je to skvele, stávam sa fanúšikom.
A už som si prečítala aj ďalšiu... Tak, toto sa chvalabohu nestalo a dúfam, že ani nestane. Ale napísané je to skvele, stávam sa fanúšikom.
7
@emmka98765 Rado sa stalo a je mi cťou.
No a ani neviem. Stále sa tak obkukávame, usmievame, ostatní nás stále dávajú ku sebe a podobne. Pred nedávnom sme sa začali objímať na odzdrav, Bože, keď sa to stalo prvý krát, tiež som sa vznášala. A dneska ma prišiel sám objať na pozdrav. Len tak. ... Ach, som zaslepená, prepáč.
No a ani neviem. Stále sa tak obkukávame, usmievame, ostatní nás stále dávajú ku sebe a podobne. Pred nedávnom sme sa začali objímať na odzdrav, Bože, keď sa to stalo prvý krát, tiež som sa vznášala. A dneska ma prišiel sám objať na pozdrav. Len tak. ... Ach, som zaslepená, prepáč.
9
@emmka98765 Ďakujem, ja si len želám, nech to vyjde tak, aby to malo nakoniec aj zmysel, nie, aby to bolo nejaké chodenie typu- na týždeň a potom nič.
Prajem ti veľa úspechov v blogovaní a v živote.
Prajem ti veľa úspechov v blogovaní a v živote.
Napíš svoj komentár