Ja, Vanesa a Karolína sme sedeli pred jedným barákom a ako sme sa rozprávali, nachvílu sme stíchli a len tak potichu sme sedeli, keď vtom sa Karolína postavila a chviľu stála na jednom mieste. My, s Vanesou sme na ňu len pozerali a potom sme počuli len divný čvachtavý zvuk.
Karolíne nežne dopadol na jej krásne, vyžehlené vlasy čerstvý výkal nejakého odpudivého vtáka. Ako sme na ňu ten zlomok sekundy v tichosti pozerali, mozgy nám spracovávali čo sa stalo.
A vtom sme s Vanesou spustili totálne kosenie- až som sa na zemi váľala ! Potom už ani Karča nevedela č má robiť-či plakať či sa smiať- ale keď videla nás na zemi neodolala tiež rehotu.
Aj keď sa červená jak paprika, s hovnom stekajúcim z vlasov pobrala do vedľajšieho baráku, čiže domov myslím že to bude fajn spomienka.
P.S.: Aj keď je to krátky blog neodolala som ešte teraz plačem
Skutočný príbeh
Komentuj
4 komenty k blogu
1
berenika
18. 5.mája 2009 22:47
kamarátka bude mať šťastie
4
U mňa sa to stáva už skoro raritou a začínam byť z toho mierne podráždená... Že ju pozdravujem a súcítim s ňou...
Napíš svoj komentár