Zacinaju mi slzit oci. Pomaly sa mi zrichluje tep. Chcem vsat. Pozreim sa na postel. Hoci stojim na zemi, moje hmotne telo stale bezducho lezi na postely. Akoby sa moja mysel oddelila od mojho hmotneho "ja". Citim, ze sa mozem nadychnut. Mam pocit ze sa vznasam. Zrazu sa mi zacali pred ocami mihat veci z mojej izby a ocitla som sa niekde inde. Na tom mieste som nikdy nebola. Je to velmi zima. Uvidela som pytliakov ako zabijaju tulene. "Nie" chcela som vykriknut, ale pohltil ma tajomny vir. Preniesol ma na ine miesto. Aj tu je chladno. Su tu deti, placuce nad telami svojich pribuznich. Znova ma pohltil ten zahadny vir. Ocitla som sa uprostred palby. Aj ked cezomna prenika tisice nabojov, necitim bolest. Pocitujem len prazdnotu vyplnajucu moje vnutro. Pri pohlade na pomaly umierajucich vojakou ma naplnil smutok. Su to otcovia i synovia. Pozerala som ako umierau, obzeram sa, cakam ze ma opet pohlti ten vir. Ze ukonci moje utrpenie. Az po hodnej chvilke ma odniesol prec z toho hrozneho miesta.
Oslepilo ma jasne svetlo. Stojim uprostred horiaceho domu. Vedla mna je vychod. Chcme utiec, v tom pocujem detsky plac. Vbehla som medzi horiace steny. Citila som ze ma tie plamene palia. Citila som to mohutne teplo, no dieta som nemohla najst. Jeho hlas ma tahal hlbsie do utrob domu. Plamene boli vsade navokol. "Kde si ?" vykrikla som. Opet som lezala doma na postely. Pola som uplne horuca. Vyplasene sa bzeram okolo seba. Dom zahadne zmizol a nezanechal po seme ani naznak existencie. Bol to len sen, hovorila som si v duchu.
Zrazu som pocula dazdove kvapky pomaly padajuce na strechu bloku. Otvorila som okno. Bol to prijemny dazd. Pomaly ma ochladzoval. V tom som zbadala dvoch starsich chlapcov ako biju neakeho chlapca. Okamzite som sa obliekla a isla za nimi. Nieco mi vravelo, ze to co robia nieje spravne a musim im to povedat. "Prestante" vykrikla som. Oni sa len obzreli a zacali sa priblizovat. Ten maly chlapec utiekol. V tom spadli na chodnik. Videla som ako sa z nich vynara svetlo. Pomaly sa rosplynulo medzi kvapkami dazda. Az vtedy som to pochopila. Nebol to sen. Videla som zlo, ktore ma donutilo spravit nieco dobre, zachranila som chlapca. A to iste sa deje s timito dvoma. Ich duse prave putuju zlom sveta,tak ako pred nedavnom maja, aby mohli odcinit vsetko zle co napachali.
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
drbna
21. 7.júla 2007 18:22
veľa gramatických chýb, ktoré kazia výledný efekt
6
Kto číta Zdenkine blogy častejšie, mohol si zvyknúť na tie chyby....veľmi pekné.....tie príbehy sú stále lepšie a lepšie ....udeľujem veľkúúúúú pochvalu
Napíš svoj komentár