Okolo 4 som vyšla z domu. O pol 5 sme sa, my už známa stará dvojka stretli pred mestskou halou. Vošli sme dnu. Kopa obáv, kopa očí, kopa tajomna sa nás zrútili. Nevedeli sme či pokračovať v ceste, alebo sa otočiť na pätičke a odísť. Všetci na nás zazerali. Vlastne, nahraďme to iným slovom. Chlapi na nás pozerali. Popravde nepamätám na jedinú ženskú ktorá by tam bola. Nevadí. My sme my.
Neznášam futbalistov. Dobre no, vonku kde nevidím pomaly ani loptu sa aspoň kochám krásou zeleného trávnika. Ale halový futbal. Fuj. Šak oni majú škaredé halovky.
Ostali sme stáť tesne pred vchodom na palubovku a na tribúnu.
Zazreli sme HO. Teda ona ho zazrela. Ale poznám ho ja. To nič, ja som ja. Toto sa mi stáva často, nevadí, zvykli sme si. Začali výbuchy smiechu. Všimol si nás. Stáli sme tam ako dve kreple. Ale nakoniec sme sa predsa len rozhodli pokračovať v ceste. Aby sa nepovedalo. Vyšli sme hore na tribúnu usadili sa. Akurát začali hrať. Bola to neskutočná náhoda, lebo on mi predtým nedal vedieť kedy hrajú. Išli sme tam a trafili sa. Skvelá trefa, mám talent. Posedeli sme pol hodinky, pokochali sa jeho kuracím behom, ktorý bol tak neskutočne roztomilý a trošku sme sa aj posmiali, uznávam. Nedalo sa inak. Bolo fajn, vyhrali.
A chlapec má u mňa dobrú reputáciu. Streľba 1:2 je podľa mňa na futbal celkom slušná, som na neho hrdá.
Dohrali a odišli z palubovky. Postavili sme sa a za pár minút sme boli obe už vonku pred halou. Stál tam s cigaretkou v ruke trenkách a mokrom drese. Keby okolo neho neboli ďalší ľudia, asi by som aj pristúpila a vynadala mu, či chce prechladnúť. Nakoniec sme si len letmo pozdravili a my dve sme odišli kochať sa ďalej.
Smer hádzaná.
A tam strávená dalšia hodinka aj niečo. Milujem ten šport. Milujem tie sexi spotené telá. A tie zvláštne indivíduá v hľadisku, ktoré sa asi nevedia rozhodnúť komu fandia, tak tlieskajú obom mužstvám.
No proste. Šport je šport.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár