Zavidím im objatia.
Tie silné v kaviarni pri šálke čaju z ktorého unikala teplá para. Neskôr tie pri sladkej čokoláde so šľahačkou, ktorú sme si presladili ešte cukrom. Tie krásne teplé na autobusovej stanici kedy mi pred očami ubzikol autobus domov. Tie trpké na železničnej stanici, plné strachu a čakania na vlak, ktorý mi už ujsť nemohol. Tie nečakané v meste, len tak, lebo sa zachcelo. Tie tak sladko voňavé, plné jeho krásneho parfému. Tie pri ktorých jeho oči spočinuli na mojom tele, na mojich očiach. Tie pri ktorých ruky stískali, čo to dalo...
Závidím im bozky.
Ten prvý po príchode autobusu. Tie nesmelé v kaviarni po dojedení žemľe. Tie vlhké s príchuťou šľahačky z čokolády. Tie vášnivé, ktoré prebehli za vrúcneho objímania. Tie čarovné na povzbudenie. Tie, ktoré sprevádzala možnože len fráza "Ľúbim ťa". Tie ktoré sprevádzala možnože len fráza "Aj ja teba". Ten posledný, po ktorom nastupovala cesta dlhá hodinu a pol. Ten jeden..a tie vsetky ostatné..
Závidím im pohľady.
Ten prvý, z ktorého žiarilo očakávanie, prekvapenie, a snáď aj radosť. Tie dlhé z očí do očí, pri hre, kto viac vydrží. Tie, z ktorých žiarilo šťastie, pokoj, pochopenie, láska. Tie usmievavé. Tie pozorovacie a skúmacie. Tie očakávané aj náhodné. Všetky tie ktoré smerovali z modrých do hnedozelených očí, alebo naopak.
Závidím, žiarlim.. ešte na mnoho dalšieho.
Svine spomienky, milujem ich.
Blog
Komentuj
7 komentov k blogu
1
aikaa
18. 2.febuára 2010 12:17
pekne.. .. trosku off ale stretli ste sa?..
Napíš svoj komentár