Niekedy poviem niečo, čo tak myslím, ale nechcela som to povedať.
Niekedy poviem niečo, čo tak myslím a chcem to povedať, ale nakoniec to aj tak dopadne zle.
Jednoducho z toho vyplýva, že ak niečo poviem, zle to skončí.
Mám takú vlastnosť. Neviem či je dobrá, neviem či je zlá. Neviem ako sa k tomu ľudia stavajú a akého sú názoru.
Ale som úprimná.
..avšak niekedy až prehnane.
A to mi trošku vadí. Vlastne, úprimne - nie nevadí, vôbec.
Veľa ľudí vraví, vraj majú radi úprimnosť a ľudí, ktorí sú uprimní. Veľa ľudí vraví vždy len pravdu a to, čo cítia, lebo je to úprimné a lebo čakajú, že ak to budú robiť oni, tak sa im to i vráti od ostatných.
A keď sa vráti, sú sklamaní. Pretože nezniesli úprimnosť.
Toto ľudstvo si serie do huby, ale už sme si zvykli. Aspoň ja.
Je ťažké vypočuť si názor druhého človeka ak viete, že to všetko čo povie myslí vážne, úprimne a že je to pravda.
"Pravda bolí" a to platí.
Pravda totižto zväčša nie je pekná, čo narobíme.
Žilo by sa ľahšie, keby svetu vládla pravda a úprimnosť?
Keby bol svet bez falše, lží, závisti, intríg a nenávisti?
Zniesli by ľudia zlo, ak by nepoznali "dobro"?
..myslím si, že áno. Všetci by chceli taký svet, avšak chcieť nestačí a táto populácia sa už nedá prevychovať. Škoda.
Tak prosím ak vám niekedy poviem niečo hnusné a nepríjemné a odmerané a arogantné a neprimerané a škaredé a proti vašej vôli,prepáčte mi.
Ja som to tak..
...myslela.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
kevin
14. 8.augusta 2010 23:04
Ak v tom som ja, ja mám radšej, keď sú ku mne ľudia úprimní, než by ma mali ťahať za nos..
2
V tomto sme asi uplne protipoly Trochu sa rozkecam...
Malokedy niekomu poviem presne to, co si myslim. Ma to niekolko dovodov. Na jednej strane som pomerne kruty a okamzite vynasam cynicke sudy. Na druhej - nemozem vediet, co ten clovek naozaj a v skutocnosti preziva. A tiez som tolerantny a laskavy a radsej niekoho podporim a poviem mu nieco prijemne, nez aby som na neho nezmyselne agresivne zautocil - nepotrebujem sa na niekom ventilovat. A potom, ani sam k sebe neviem, ako mam byt uprimny, ked na kazdu vec mam 4 rozne perspektivy a nazory, nieto este k niekomu druhemu.
Keby ludia k sebe neboli ohladuplni, ale uprimni cely cas, tak by sme boli ovela viac pozadu, nez sme teraz. Je cas, kedy treba byt uprimny a je cas, kedy nie. To je moj nazor
Malokedy niekomu poviem presne to, co si myslim. Ma to niekolko dovodov. Na jednej strane som pomerne kruty a okamzite vynasam cynicke sudy. Na druhej - nemozem vediet, co ten clovek naozaj a v skutocnosti preziva. A tiez som tolerantny a laskavy a radsej niekoho podporim a poviem mu nieco prijemne, nez aby som na neho nezmyselne agresivne zautocil - nepotrebujem sa na niekom ventilovat. A potom, ani sam k sebe neviem, ako mam byt uprimny, ked na kazdu vec mam 4 rozne perspektivy a nazory, nieto este k niekomu druhemu.
Keby ludia k sebe neboli ohladuplni, ale uprimni cely cas, tak by sme boli ovela viac pozadu, nez sme teraz. Je cas, kedy treba byt uprimny a je cas, kedy nie. To je moj nazor
Napíš svoj komentár