CITOVÝ VÝLEV (nečítajte radšej) - Ale sama si za to môžem.
A tak si tu čučím
ako 2centový zašpinený meďák
tvárim sa neprívetivo
a priblblo pozerám na obrazovku
tejto posratej vymoženosti doby.
Je mi zle, neskutočne zle.
Ale sama si za to môžem.
Včera to bolo také isté.
Zbytočne som tu vysedávala dieru, kým neprišiel.
Keď sa uráčil prísť a napísal
automaticky som mu zrušila náladu
a vybúrila sa na ňom.
Veď prečo nie.
Je to moja slabosť
správať sa k milovaným ľuďom občas
ako k handrám.
Je mi ešte horšie, neskutočne odporne samej zo seba.
Ale sama si za to môžem.
Keď som prestala s odporným sprvaním
a dokonca ho bez rozmyslu
poslala odtial zrazu preč,
dostal ma.
On keď má aj odpornú náladu,
vždy sa ku sme snaží správať milo.
To, že ma má rád
hocijaká nálada nezmení.
Bojí sa, či znovu niečo nepokazil.
Som človek, ktorého si veľmi váži a nikdy nechce stratiť
ale bolí ho, keď sa k nemu takto správam.
Keď toto napísal
do očí mi vyhrkli slzy
a zacítila som odporné pichanie v hrudi.
Presne tak ako teraz.
Ale sama si za to predsa môžem. Tak čo sa ti sťažujem.
Dnes prišiel, už nenapísal.
Som hlúpa, že som to čakala.
Napísala som ja.
Odpísal, ale chladne.
Bez štipky citu.
A pokračoval tak inak, tak ako nikdy.
Odmeraný sa pokúšal o vtipy,
dával samé nepekné a uštipačné poznámky.
Nebol to on, ale musel mi vykompenzovať včerajšok.
Mal na to právo uznávam, ale aj tak to hrozne bolí
A mne je to ľúto. Tak strašne ľúto.
Ale sama si za to môžem.
***
BRUTÁLNE CITOVÝ VÝLEV, ktorý nemá začiatok, stred ani koniec, je to celkovo úplne zle napísané, ale ja som sa potrebovala vypísať. Nechajte to bez povšimnutia a prepáčte za stratený čas čítaním.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.