ťahá sa tmavou uličkou nočným Parížom
plače a nebo s ňou
sivý dážď kropí jej ramená
nik už viac nevidí
ako to bolí
Vnútorný výkrik
zakrylo veľké mlčanie
bola to chyba
a už sa nedá odčiniť
Muž v čiernom kabáte
stojí na strede najväčšieho námestia
a zrazu nevie
ktorou uličkou
je ich tam toľko
prvé aj posledné
rovné aj krivé
doprava, doľava
už dávno sa bolo treba rozhodnúť
bola to chyba
viac niet ani jednej cesty
Žena chce počuť pravdu
prosí o milosť
kvapky tlmia jej viečka
a silný vietor len pridáva tiaži
jej náreku a smútku
Paríž už nie tým čím býval
dvaja ľudia spravili chybu
milovali sa
ale primálo a zároveň priveľmi
Pravda ušla
Láska ostala
ale to nestačí
Možno raz príde iný ktorý bude ľúbiť ženu,
škoda len
že ona jeho už nie.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
meredithgrey
8. 6.júna 2011 21:22
pripomína mi to Préverta
Napíš svoj komentár