Milý V., nasral si ma.

Aj keď na to asi nemám žiadne právo,ale nasral si ma.


Najprv tvrdíš, ako na mňa tri roky čakáš. Toľko sa snažíš a prekonávaš každé odmietnutie. Ach a koľko ich už bolo, a ake odporné. Vlastne ťa obdivujem.
Ale vraciaš sa mi ako jojo, znova a znova si tu. Niekedy viac, niekedy trochu menej. Asi nikdy som to nechela, ale ty proste - vraj "neviem si pomôcť" - vravíš. Vyznávaš mi lásku - občas tak tochu zvláštne ale to sa proste pozná, aj keď sa snažím tváriť, že nič. Snažíš sa ma získať z akejkoľvek strany a nevzdávaš sa, aj keď sa ti to vôbec nedarí.
Už tri roky sa nevzdávaš hoci som odporná mrcha a nejde to.

A potom sa zrazu pri tebe zobudím, zmätaná sama zo seba. Kde to zase som? Došľaka. A si len ďalší v tomto chorom roku? - pýtam sa sama seba, úplne znechutene, nervózne a potichu.

Som nasratá. Neverím, zase som ti to urobila?! 



A tak sa otočím a vidím, ako spíš. Je to zrazu pekný pohľad. Krajší, ako som si kedy myslela - alebo možno preto, že som o tom nikdy neuvažovala. Nečakane si vo mne vyvolal zvláštny pocit.
Uvedomujem si, že to takto nie je dobre, ale že sme vypili príliš vela, a asi sa to malo stať. Ak nie inak, tak s pomocou Ginu, lebo inakokedy by som zas urcite odolala.

Nemám rada opité priebehy nocí. Zvyčajne sú také prudko vášnivé, až sú príliš uslintané, presladené, nemotorné a z nejakého dôvodu vždy nefunkčné. Buď mi nefunguje mozog, alebo tebe - no veď vieš.
A nakoniec unavene odídeme do svojich svetov, kde sa ani náhodne nestretávame, dokonca už ani dotykom rúk. Ľudia by spolu nemali spať, keď sú opití, a myslím tým ani vedľa seba. Vždy je na tom najhoršie aj tak to triezve zobudenie. A aj ty si sa zľakol, však?


Už teraz viem presný priebeh ďalsieho deja, a tie sladké sračky, čo si mi šepkal v noci, tie ti isto dávno vypršali z hlavy. Ale s vami mužmi je to proste takto vždy. Alebo to je takto vždy s mojou karmou, hm teraz neviem.



Prešlo toľko dní a ty ako ryba na súši. Mŕtvy.
A vo mne to vrie, ako ešte nikdy. Alebo, ako ešte nikdy pri tebe.
Už ma mas a to je všetko?



Nasral si ma.

Lebo som si myslela, že ešte nie. Že ešte nemám na to chuť. Ale zrazu mám. Chuť byť s niekým viac. Nie len v noci, ale aj ráno a potom občas celý deň. Sama sa v sebe trochu nevyznám, ale mám pocit, že mám chuť to robiť s tebou. Jesť s tebou obed a dívať sa na správy. Dať si pusu pred robotou a zavolať si v noci. Zahrabnúť sa ti do čiernych vlasov a skryť sa v objatí. Bez slov, iba tak, iba za to, že si tak dlho čakal a ja som bola slepá krava.

Ak už pre nič iné, tak iba pre to čakanie, to aspon skúsme.


Milý V.,
myslím, že je najvyšší čas.

Milá E.,
myslím, že čas vypršal. 

 Pseudoblog

9 1 2 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu