Vraj ja môžem a ty nie. A vraj to nie je fér. A ja sa ti len smejem do tváre. Škerím svoj širokospektrálny úsmev ako najviac sa dá. Pokračujem. Zastavuješ ma. Ďalej vraj už nemôžem. Ver mi, že ja môžem. Potom sa ohradíš. Že to je diskriminácia. A ja vravím, že tá už tu bola, už nie je. A bola to diskriminácia žien, nie mužov. Tak nehuč. Pokračujem. Nižšie a ďalej a viac a ešte. Schytíš mi ruku a s úsmevom povieš. Prečo ja nemôžem a ty áno? Veď to už vážne nie je fér. Ver mi však, že ti chcem len dobre. Pretože teba už môžu stíhať ja som ale ešte pod zákonom. Blog 4 0 0 0 0 Komentuj