ájmisjú je pekné (pre mňa) lebo je krásne plynulé, jedna spojitá vlnka s tromi vrcholmi, ale jedna spojitá, dá sa vypustiť rýchlo a nenápadne, nerobí z celej veci takú vedu, vie to byť len mimochodom (nesmelý?) oznam, vložený pomedzi iné vety úplne o inom ktoré sa správajú ako keby tu ten človek bol.
"chýbaš mi" je... udalosť. má v sebe tú priepasť zo "š medzera", prerušenie linky vlnky, vyžaduje chvíľu zastavenia a počkania, a ešte to š pred ním je ako ten ostrý koniec zeme pod nohami pred tým ako nastane hlboká roklina. tiež má svoje použitie, keď človek nechce, či už tváriť sa, alebo pravdivo vyjadriť, že ten pocit mu v hrudi (a bruchu, pre mňa je to v bruchu možno viac ako v hrudi) vie niekedy spôsobovať presne takú roklinu, priepasť.
tu som ja, tu je ostrý koniec zeme a ktovieakodlhý úsek prázdna, a tam na druhom konci, maličká, ďaleká "mi", ty...
"stýská se mi" tú vzdialenosť vyjadruje, v ňom sa jej nedá vyhnúť, ale zároveň je plynulé a spojité ako ájmisjú. nie je priepasť definovaná ostrými uhlami, len veľkádlhá krajina medzi nami, dá sa skúmať, dajú sa sledovať veci v nej, a je to len vzdialenosť. prejditeľná aj krokom, netreba vedieť lietať cez priepaste. tu som ja, navrchu kopca, "stýs", nasleduje svah postupne sa vyrovnajúci, "ká", a potom rovná krajina planina, "semi", ktorú vidím, sledujem, a má svoje kúzlo. a za ňou nevyjadrená, implikovaná ty.
a ako jediné z tých troch neobsahuje druhú stranu, nehádže na ňu vinu. MNE sa toto deje, lebo JA som ti dovolil mať VO MNE takúto dôležitosť. MNE sa deje.
ájmisjú je veľmi podobné, JA robím tento pocit, ale už do neho zahŕňa aj teba, a tak z neho robí "tvoju vinu", trošku, aj keď sa tvári že nie. už je v ňom druhá strana nejak element, aj keď nie aktívny.
a "chýbaš mi" je z tohto hľadiska najhoršie. úplne zle. že tvoja vina. lebo TY ROBÍŠ to že mi chýbaš... to je skoro ako obvinenie.
(mám rád ako keď človek aspoň trošku pozná viacero jazykov, môže porovnávať a premýšľať ktorý a prečo určité veci svojimi slovami vyjadruje najvýstižnejšie tie pocity/úkazy)
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
"chýbaš mi" je... udalosť. má v sebe tú priepasť zo "š medzera", prerušenie linky vlnky, vyžaduje chvíľu zastavenia a počkania, a ešte to š pred ním je ako ten ostrý koniec zeme pod nohami pred tým ako nastane hlboká roklina. tiež má svoje použitie, keď človek nechce, či už tváriť sa, alebo pravdivo vyjadriť, že ten pocit mu v hrudi (a bruchu, pre mňa je to v bruchu možno viac ako v hrudi) vie niekedy spôsobovať presne takú roklinu, priepasť.
tu som ja, tu je ostrý koniec zeme a ktovieakodlhý úsek prázdna, a tam na druhom konci, maličká, ďaleká "mi", ty...
"stýská se mi" tú vzdialenosť vyjadruje, v ňom sa jej nedá vyhnúť, ale zároveň je plynulé a spojité ako ájmisjú. nie je priepasť definovaná ostrými uhlami, len veľkádlhá krajina medzi nami, dá sa skúmať, dajú sa sledovať veci v nej, a je to len vzdialenosť. prejditeľná aj krokom, netreba vedieť lietať cez priepaste. tu som ja, navrchu kopca, "stýs", nasleduje svah postupne sa vyrovnajúci, "ká", a potom rovná krajina planina, "semi", ktorú vidím, sledujem, a má svoje kúzlo. a za ňou nevyjadrená, implikovaná ty.
a ako jediné z tých troch neobsahuje druhú stranu, nehádže na ňu vinu. MNE sa toto deje, lebo JA som ti dovolil mať VO MNE takúto dôležitosť. MNE sa deje.
ájmisjú je veľmi podobné, JA robím tento pocit, ale už do neho zahŕňa aj teba, a tak z neho robí "tvoju vinu", trošku, aj keď sa tvári že nie. už je v ňom druhá strana nejak element, aj keď nie aktívny.
a "chýbaš mi" je z tohto hľadiska najhoršie. úplne zle. že tvoja vina. lebo TY ROBÍŠ to že mi chýbaš... to je skoro ako obvinenie.
(mám rád ako keď človek aspoň trošku pozná viacero jazykov, môže porovnávať a premýšľať ktorý a prečo určité veci svojimi slovami vyjadruje najvýstižnejšie tie pocity/úkazy)