Pochvíľu
Sú vianoce.
A on prišiel. Vrátil sa. Sedím na koberci a voniam vzduch v izbe napáchnutý jeho prítomnosťou. Bol tu, doniesol mi darček. Bol malý, nenápadný ale rozkošný. Bol o nás dvoch a povedal všetko, čo sa v poslednom čase nepovedalo. Bol totiž plný lásky. Konečne. Som spokojná. Potešená.
Čakám, že tu bude už navždy pri mne. Nie darček, človek.
Asi som naivná, čo tam po tom. Možno to ani nechcem, ale pre túto chvíľu určite.
Život je o okamihoch.
Škoda, že si to zvyčajne uvedomíme až keď o pár dôležitých prídeme, prípadne ich nevyužijeme natoľko, nakoľko by sme mohli. Smutné.
Budem sa snažiť, aby každá chvíľa, ktorá nastane, bola prežitá tak, ako si to zaslúži. Možno, že je skutočne posledná. Už viem, že to nie je iba fráza
A tak nech ako dnes, ste aj zajtra usmiati, spokojní, pokojní a šťastní. Zajtra, pozajtra, na Nový Rok a potom po celý rok.
Všetko najlepšie.
A aspoň jeden darček, ktorý skutočne pohladí dušičku.
Ako ten môj.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár