Neverili. Vravela som, že som našla kus seba, ktorý mi raz ušiel. Aj po toľkých rokoch, toľkých bezsenných nociach, toľkých tmavých dňoch a smutných uplakaných chvíľach ku mne prirástol znova. Dokonale ma zacelil a cítim, že som konečne úplná. Ľúbim ho, viac ako čokoľvek, viac ako kohokoľvek. Dala by som za neho všetko, veď, vidno mi to na očiach. No aj tak mi neveria.
Urazili sa. Pohádali sa. Chceli sa uzmieriť, ale už bolo neskoro. Keď od toho najbližšieho človeka čakáte, že vás pochopí, čakáte márne. Človek nikdy nepochopí, kým to sám nežije. A preto, keď som dostala na výber z dvoch možností, či tá moja najlepšia, alebo či ten môj jediný - vybrala som si druhú možnosť.
Jediný je len jeden, no najlepší sa vždy striedajú.
Hnevajú sa. Ale je mi to jedno. Naučila som sa, že šťastie je tá najvzácnejšia vzácnosť akú máme a ja si ju viac nedám vziať.
Pokúšajú sa to zničiť. Pokúšajú sa nás rozdeliť a rozhádať. Používajú tie najzákernejšie možnosti, aké majú k dispozícii. Ale sme silní a odolávame.
Pretože ako si lásku nachádzame sami, tak sa o ňu tiež sami staráme a nakoniec ju taktiež iba my môžeme prerušiť. Len ja a on.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
5donana5
24. 7.júla 2011 23:06
drzim palce
Napíš svoj komentár