Po TOM, aneb nachytala ich mama.

-"Janka, krvácaš?"
-"Ani nie. Ty a ´malý´ sú v poriadku?"
-"Áno už sa ukľudnil."
-"Bolo to krásne."
-"Bolo to po prvý krát."
-"Po prvý krát?"
-"Áno."
-"Wuaw, nepovedala by som. Aj u mňa."

Ležia vedľa seba na posteli pod perinou. Túlenia bolo dosť. Nedotýkajú sa ani končekom palca na nohe. Avšak stále cítia teplo toho druhého na svojom tele. Je im príjemne a krásne, spomínajú, predýchavajú..

-"Čo to buchlo?"
-"Dvere?!"
-"Prosím? Jana, veď vraj tvoji rodičia sú v práci. Kto to je?"
-"Netuším skry sa, rýchlo, pod posteľ. Pohni si!"

Dávid vzal svoje tričko, nohavice, ponožky, botasky a šuchol sa pod posteľ. Našťastie sa tam zmestil, i keď natesno. Ona ostala ležať nahá, prikrytá perinou na posteli s blaženým úsmevom na tvári. Otvorili sa dvere a do izby vstúpila mama. Uvidela dcéru a prekvapenému pohľadu sa nevyhla.

-"Čo sa tu deje?"
-"Ahoj, mami. Nič. Čo by sa malo? Len som spala."
-"Nahá? Aha."
-"Áno. Bolo mi teplo. Ešte niečo?"
-"Vravíš mi pravdu?"
-"Samozrejme mami."
-"Vieš že mi vždy môžeš všetko povedať."
-"Áno viem. Prosím choď. Rada by som sa obliekla."

Mama s nechápavým pohľadom a bez slov, odišla. Zatvorila za sebou dvere. Dávid vykukol spod postele, ale za 2 sekundy sa tam musel opäť vrátiť. Otvorili sa dvere a mama zrazu zas vošla do izby..

-"Dcérka, mám ťa rada."
-"Viem mami."
-"Prosím dávaj si pozor."
-"O čom to hovoríš?"
-"Ty vieš, predsa."
-"Nie neviem."
-"Dúfam, že ste použili, hm.. hm.. veď vieš."
-"Čo?"
-"No.. kondóm."

Jana sa len jemne usmiala. Mama pochopila a odišla z izby. Dávid vyliezol spod postele. Začal sa obliekať. Pobozkal svoju prvú, tú na ktorú nikdy nezabudne, svoju Janku. Obutý podišiel k balkóny a chytil kľučku...

-"Čo robíš?"
-"Odchádzam."
-"Ale prečo cez balkón?"
-"Predsa, aby ma nevidela."
-"Kľudne choď dole schodmi a odíď hlavným vchodom. Ona vie o všetkom. Je to predsa Mama."

Dávid nebol presvedčený o tomto rozhodnutí, ale predsa len šiel. Spravil to čo si želala jeho drahá. Vzal do ruky skateboard a so sklonenou hlavou prechádzal chodbou až k dverám. Boli otvorené. Stála pri nich mama. Ani sa na ňu nepozrel. Jemne sa usmiala..

-"Ahoj!"
-"Dovidenia."

 Blog

13 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu