Čas zrazu prestal bežať. Ostali sme stáť ako sochy. Od skla na zemi sa nepríjemne odrážali lúče ranného slnka, ktoré posledný krát prenikalo cez okno izbičky.
Zabudli sme na časy, kedy sme sa tým oknom nahí prepletení v horúcom objatí pod hebkým paplónom dívali celé hodiny na žlté hviezdy míle kilometrov vzdialené.
V to ráno bolo vonku vraj teplo. Netuším, necítila som. Bola som otrávená zo života, z teba, zo seba, no hlavne z nás. Ako sme to mohli dostať do tohto štádia si doteraz neviem vysvetliť.
Mali sme to ukončiť skôr, ale nebolo odvahy. Láska by sa nemala nikdy zničiť a my sme to spravili. Mali sme ustúpiť skôr a radšej ju darovať hocikomu inému, ako ju takto zahodiť. Ale už bolo neskoro.
Črepy na zemi boli rozbité.
Naše srdcia boli vzdialené, ako kedysi tie prekrásne hviezdy v záclone modrých nocí.
Posledný krát sme sa letmo objali, no už ani to objatie nehrialo tak akoby malo. Je to strašne zvláštne. Odcudzia sa srdcia, odcudzia sa aj telá. Cítila som chlad na zadnej strane rúk a začali sa mi triasť.
Rozplakala som sa a moje slzy ešte horšie vplývali na ostré hrany malých polámaných kúskov z vázy na zemi. Príliš malé čiastočky na to aby sa ešte dali zlepiť. Sklo vydrží veľa, ale keď sa rozbije, je koniec.
Plakala som čoraz hlučnejšie a náruživejšie. Stál si na druhej strane postele a cítil si že to viac nevydržíš. Nedokázal si sa na mňa pozerať ako sa utápam v žiali, aj keď si vedel, že mi nie je ľúto za tebou, ale za stratenou láskou.
Znenazdajky si sa zvrtol a bez jediného pohľadu, bez jediného slova si odišiel. Možno vlakom, ktorý nasleduje za tým posledným a možno nejako inak. Nikdy sa to nedozviem.
Avšak, teraz viem, že si urobil dobre.
Dal si mi možnosť, hľadať novú lásku niekde inde.
A ja som ju nakoniec našla.
Ďakujem ti.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
rebelka
17. 12.decembra 2010 08:30
very nice
Napíš svoj komentár