Pred 16 dňami som mala detský sen. Dnes je ten sen splnený. Lebo sú vianoce a anjeliky ešte stále existujú.

6.12.2010

Detský sen - Mať obrovskú plyšovú hračku, ktorá by zaberala aspoň tretinu postele.

***

Stalo sa to v jeden obyčajný pondelkový večer. Bolo skoro 8 hodín večer. Sedela som v mojej obľúbenej póze poskladaná ako paragraf pred obrazovkou počítača. Modré vyťahané tepláky, žlté domáce tričko a vlasy stiahnuté v cope, moja bežná domáca večerná rutina.

Keď v tom zrazu zazvonil telefón. V ňom sa ozval tichší, bojazlivejší ako inokedy, ale predsa ten mnou milovaný najkrajší mužský hlas. Vraj či som doma, že či za 5 minútiek na minútku môžem prísť vonku.

Prekvapená som mierne neochotne no aj tak s aspoň malým potešením vstala zo svojej postele. Navliekla som na seba prvé rifle, ktoré som zbadala a prvú mikinu, ktorú som schytila. Obliekla som si bundu, obula botasky a vyrazila pred blok. Mala som divné tušenie, ale snažila som sa ho potlačiť. Pripadalo mi dosť nereálne, no predsa.

Vyšla som pred blok a stál tam. Moja najobľúbenejšia vysoká chudá postava, tmavá bunda a na hlave čiapka. Bol sám a pomaly rozpínal ruky. Nič v nich nemal, čakali na mňa. Priskočila som k nemu a privinula sa na jeho hruď. Vždy tak krásne hriala, neskutočne to zbožňujem. Objatie neskončilo, ako tie obyčajné na privítanie hocikedy inokedy. Držal ma okolo pása a ja som zakláňala hlavu aby som mu videla do očí. Nič sa z nich nedalo čítať.

Nerozumela som, prečo prišiel. Prečo prešiel celé mesto, len pre minútkovú chvíľku so mnou. Bolo to pre mňa nepochopiteľné. Vypytovala som sa a on tak sladko zaklamal. Vraj bol v meste, vraj sa len tak prešiel. Spravila som dobre, že som neverila.

Objal ma tuhšie a poprosil aby som sľúbila, že viac nič nepoviem. Prikývla som a v tom momente ma vyslobodil. Pošepkal mi len nech sa pozriem za roh. V tej sekunde mnou myklo, bála som sa a za ten krátky interval sa mi hlavou premlelo tisíc vecí a milión možností, čo by tam mohlo byť.

Pomaly som nakukla za roh. Sedel tam. Na zemi. Obrovský plyšový a neskutočne nádherný plyšový psík žltej farby s hnedými ušami a monokľom pod okom. Zvýskla som od prekvapenia, od šťastia, od radosti, od srdca.

Opatrne som ho dvihla zo zeme. Bol obrovský. Takmer polovica zo mňa. Bol tak nádherný. Najkrajší vianočný darček, aký som kedy dostala a vlastne, aký kedy dostanem.Tak detsky som sa z neho začala tešiť až mi do očí zrazu vyhŕkli slzy. Potom som sa spolu s psíkom skryli do objatia človeka, ktorý sa pričinil o toľkú radosť a nadobro som stratila slová.

***

22.12.2010

Detský sen splnený - Mám obrovskú plyšovú hračku, ktorá zaberá tretinu postele.

♥ Anjeliky existujú ♥

 Blog

24 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu