A pre teba bol čierny, alebo biely. Nič okrem toho.
Ale naučil si ma stáť nohami na zemi. Nepreciťovať príliš, nezveličovať všetko, necítiť za každú cenu a nežiť v svojej bubline s ružovými okuliarmi na očiach. Pozrieť sa občas na to reálne, bež zbytočnej farby. Naučil si ma, že môj ružový nie je jediný pohľad na svet, že je síce krásny, ale to niekedy nestačí.
Dnes vďaka tebe viem, že svet je farebný. Má aj iné farby. Žltú, niekedy svetlo oranžovú, inokedy sýto červenú. Ale aj zelenú, a modrú. Tmavo modrú, zďaleka nie príjemne teplú, dosť chladnú a nepríjemne sa vrývajúcu pod kožu. Že ale aj o tom to je a musí byť.
Ďakujem ti.
Už len v kútiku duše verím, že aj ty raz povieš - svet viac nie je len čierny alebo biely a má aj mnoho odtieňov sivej.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár