Spinkáš? - Tak trošku. - Ach, ty si celá taká trošku.

A zrazu tak náruživo
si sa strhol,
nie ako vtedy, keď sme robili
niečo, čo sme možno v našom veku ešte nemali,
ale predsa
a
pobozkal si ma
inak
tak s citom
jemne, bojazlivo
a jednoducho.

Nedokázala som sa pohnúť
ani perami som nemykla
len som ich čoraz silnejšie
tlačila k tým tvojim.

Tisíc krát som sa už bozkávala
a teraz zrazu
akoby to zmizlo.
Pretože
ani raz som sa nebozkávala
s niekým
koho tak
milujem ako teba.

Vždy som sa bála tých silných slov
a nehovorila som ich,
ale po tom bozku
na mojej magickej pohovke
sa to už nebojím povedať
pretože je to tak
pretože to tak cítim
a konečne to nie je klam.

Bozk pretrvával dosť dlho
a keď som vycítila ten správny moment
pre nádych
jemne som odpájala
tie láskou akoby navždy
spojené moje pery od tvojich.
Ale len preto
aby som ich tam mohla dať znova.

Oči som zabudla otvoriť
a keď som zacítila vzduch na kúsku úst,
hneď som ich priľnula späť.

A zrazu som ležala v tvojom objatí
a to teplo, ktoré z teba vyžarovalo
ma pálilo od hlavy až po končeky prstov na nohách.
Asi som v tej chvíli omdlela.

A ty si tak láskyplne zašepkal.

"Spinkáš?"
"Tak trošku."
"Ach, ty si celá taká trošku."

 Blog

22 0 0 0 0

Komentuj

13 komentov k blogu