Svet točiaci sa okolo malého dievčatka menom Emka. Aneb beletrizujem svoj životopis.

( Môj životopis bude odovzdaný ako domáca práca do školy. Mal tri podklady, ale všetko je preštylizované a hlavne zväčša domyslené mnou. )

Stalo sa to v jedno utorkové poobedie. Presnejšie to bolo 27. augusta v roku 1996. Prešovskou nemocnicou začal otriasať silný plač. Boli asi 4 hodiny, keď som sa s veľkým krikom dostala na tento svet. Nebola som vtedy žiadna ťažká váha. Vážila som okolo štyroch kíl.Dostala som krásne meno Ema. Podľa istých zdrojov vraj znamená drahokam.

Rástla som ako z vody. Naučila som sa chodiť, jesť príborom a narástli mi aj prvé zúbky. Kedže môjmu jazyku vtedy nik nerozumel, museli ma naučiť rozprávať zrozumiteľnou rečou. Opakovala som po každom, to čo som musela, i to čo som nemusela. A tým som nie raz vyčarila ľudom navôkol úsmev na perách.

Podrástla som a už som nemohla ostať doma. Začala som chodiť do škôlky. Nebol to pre mňa taký raj na zemi ako doma medzi obľúbenými hračkami. Aj som plakala, aj som sa hnevala až mi hlava červenela, ale škôlku som musela navštevovať každý pracovný deň. Brat v tomto čase už pilne študoval na základnej škole. Učil ma pomaly čítať a písať. Bola som dobrý žiak a ľahko mi to išlo. V škôlke ma ostatné deti brali ako frajerku, kedže som im vedela prečítať nadpis rozprávky. Pomaly som si škôlku začala obľubovať. Učiteľky boli na nás dobré a sladké ako med. Dovolili mi dokonca hrať sa, keď ostatné deti poslušne spali. Bola som totiž malý výmyselník a asi od dvoch rokov som poobede ani na chvíľku oka nezažmúrila.

Sladké škôlkárske časy ale netrvali večne. Dňa 2. septembra v roku 2002 ma moje kroky zaviedli do 1.A triedy. Prvý ročník sa mi zdal nudný, pretože základné učivo ako čítanie a písanie som už mala za sebou, zatiaľ čo sa to ostatní spolužiaci ešte len učili. Tento ročník sa mi podarilo úspešne dokončiť. Absolvovala som aj ďalšie tri, bez čo i len malej ujmy na zdraví. Na základnej škole sme boli ozaj skvelý kolektív, ktorý utužovala naša trieda učiteľka.

Chcela som sa ušetriť zbytočného stresu v deviatom ročníku, či ma prímu alebo nevezmú ďalej na strednú školu. Do piateho ročníka som už na základnú školu nenastúpila. Vymenila som ju za osemročné gymnázium. Moja trieda mala zrazu názov Príma A. Keby sa na tejto škole nevyučovala fyzika bola by som spokojnejšia. Tento predmet totiž nie je mojou silnou stránkou. Obľubujem biológiu a jazyky. Všetky tri vrátane rodného mi idú celkom slušne.

Schopnosti v anglickom jazyku rozvíjam ešte na jazykovej škole, kde trávim malú časť zo svojho voľného času. Tú väčšiu venujem športu. Už 5 rokov hrám aktívne hádzanú, ktorá ma dokonale napĺňa. Spolu so športom k mojim záľubám patrí aj vysedávanie pred obrazovkou počítača alebo čítanie kníh.

Po dokončení gymnázia mám v pláne nastúpiť na vysokú školu. Zatiaľ všetky cesty vedú na medicínu. Uvidíme, či svoj názor ešte nezmením. Držte mi prsty.

 Blog

2 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu