Raz.
Môžem že?
Vlastne, nebudem sa pýtať.
Prekvapenieeeee.
Oblečiem si neviditeľný plášť
a zrazu budem tam.
V tvojej izbe.
Spíš?
Výborne. Presne takto som to chcela.
Sadnem si na stoličku a budem sa na teba dívať
ako sa ti hmýria oči pod viečkami
ako dýchaš nosom
a poctivo odfukuješ.
Potom sa tíško zasmejem
podídem bližšie
pobozkám ťa na čielko
a odídem.
To je všetko.
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
lovefreedom
2. 8.augusta 2010 12:12
úchylné
Napíš svoj komentár