Bola som taká nervózna a myslela som, že ma roztrhne. Neskorá nočná hodina a ty si tu nebol. Zaslúžil by si si po zadku.

Potom som sa na to vykašľala a už ani nedúfala, že prídeš. Dobre som urobila. Sedela som si tu ako bez duše, písala s kým prišlo, pozerala čo prišlo a tak. Nič ma nebavilo a nič som nevnímala.

Zrazu ma hrozne začalo bolieť brucho. Motýliky mi tam lietali akoby mali nejakú obrovskú slávnosť. Do očí sa mi nahrnuli slzy, ale ani jedna nevyšla. Jedno šťastie!

Vstala som odtial a odišla do svojej krásnej postielky. Ľahla som si a zrazu som sa začala mrviť. Bola som tak šťastná, že som si DOSLOVA skákala poležiačky v posteli od radosti. Bolo to také milé.
A zrazu som sa prichytila ako s úsmevom od ucha k uchu stískam svoj paplón. Možno som si predstavovala, že si to ty. No to však už nie je podstatné.

Zaujíma ťa, ako viem tak meniť nálady?

To nie ja, to len tá SMSka čo mi od teba prišla.

 Blog
Komentuj
 fotka
pukynka_15  30. 7. 2010 16:16
mne sa stala smska osudnou, teda ktorú som jeden deň napísala ale neposlala. na ďalší deň som ju šla zmazať, a nechtiac som ju poslala.

tak neskutočne som trpla kým odpísal a teraz sme uz 9 mesiacov spolu.





čo taká sms dokáže..
 fotka
billiejean  30. 7. 2010 16:21
to ako keby som o sebe čítala
 fotka
cetucetkaa12  30. 7. 2010 16:43
billiejean....suhlasim aj na mna to sadlo ..s tim paplonom hlavne sa castokrat prichytim
 fotka
hereiam  30. 7. 2010 20:03
tak toto poznám....aj všetky tie divné pocity
Napíš svoj komentár