sedím na stoličke, vonku je sivo-šero a nikto sa nedíva
toto miesto je zázračné, tmavé a svetlé zároveň
aj moje nohy v tureckom sede to už cítia
chviem sa, celá

zjavil sa tu ako letný vánok
dvihol mi lepiaci lístoček zo zeme, bol oranžový a v tvare srdca
napísal naň tri slová písaným písmom
mal blonďavé vlasy, hnedé oči
a na sebe čisto biele tričko s výstrihom do V

žmurkol na mňa ľavým okom
odpil si z môjho kakaa
a potom odišiel

sto ďalších rokov som ho nevidela, skoro som zabudla
a dnes sa objavil zas
ale už mal zelené oči a hnedé vlasy
už to nebol on, bol iný

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár