Tak rada by som jej napísala ako veľmi ma to mrzí.
Že neľutujem. Len to bolí.
Nechcela som jej ublížiť.

Nemôžem za to no neznášam ju.
A predsa tisíckrát by som sa ospravedlnila, poďakovala a odpustila.
Tak veľmi by som ju chcela objať,povedať jej, že ma všetko veľmi mrzí,
ale že som jej zaviazaná.

Nechcela som.
Viem, že kradnúť sa nemá.

Raz sa možno odhodlám.
Dúfam, že jej napíšem, alebo ju zastavím na ulici, pozdravím a objímem jej krehké ramená.
Rozplačem sa a poďakujem.
Rozplačem sa ešte viac a budem žiadať o odpustenie.

Snáď ma príjme a odpustí mi.
Prisahám, nechcela som jej ho vziať, pretože viem, ako veľmi ho ľúbila.
Ale ja som ho ľúbila viac.

A on ľúbil mňa.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár