a prázdne boli duše tiel.
Pomaly, ako za prstom prst,
slabý oheň tíško tlel.
V hlave zlá myšlienka sa javila
a kričala, vraj chce von.
Do srdca mi dýka zaryla
a kvílil posledný boľavý tón.
Koniec sa blížil príliš rýchlo
a nemožné bolo povedané vrátiť späť.
Vnútri ma čosi prudko pichlo,
bolo to jasné - nikdy alebo hneď.
Ako z jasného nočného neba,
zjavil sa zázrak sladko-červený.
Vedel ako objať ma treba,
chlapec môj nad všetko milený.
Bolo to veru krásne
a všetko vedela som v tej chvíli.
Bolo mi hneď jasné,
že nie nadarmo sme sa raz zaľúbili.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
jessminka
3. 1.januára 2013 21:41
veľmi krásna báseň, moc moc sa mi páči
Napíš svoj komentár