Plakali oči.
Posledné slová z úst,
premenili sa na
paru.
Padla som na zem.
Prišiel si.
Podiešil ku mne a
podal mi
pomocnú ruku, ktorá ma mierne
podvihla z
povrchu.
Pamätám.
Povedal si:
„Pokračovať ale už musíš,
po svojich.“
Poslúchla som.
Pretože, vraj to bola moja
posledná šanca.
Postavila som sa na
pevné nohy.
Pristúpila som k tebe.
Pevnému objatiu si sa
priečil.
Potom si ma ale nechal.
Podvolil si sa.
Potrebovala som
pomoc.
Pomohol si mi.
Plač utíchol.
Pery nám zvlhli.
Pusa nechýbala.
Právom si ju dostal.
Provokovala som
Prestať by bol hriech.
Podľahol si znovu môjmu
pôvabu a šarmu.
Pamätný
princ
prechádzajúci
popri mne.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár