ošúchané rukavice
a sprané tri čierne tričká.
Slzy mi ostali zaschnuté
na koncoch kostnatej sánky.
Srdce prestalo pichať,
avšak stále nehybne stojí
a nevie, čo má ďalej urobiť.
Pretože
včera bolo včera,
zajtra bude zajtra,
no dnes je dnes.
Konečne som sa naučila žiť teraz,
nie vtedy,
ani potom.
.....................................................................
Hlásim príval miliónov endorfínov.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
ňaf
ňach
waf
grr
awgrr
---------------
hlásim nával dobrých pocitov z tohto blogu