nebolelo by to až tak.
No aj tak, odkráčala som s hrdosťou,
Smútku ani náznak.
No toľko ho to spôsobilo,
ako keby trhal srdce moje,
vtedy hnevom prudko bilo,
teraz sa len v smútku kŕčoch mece.
A už zase ďalšie „prepáč prosím.“
Akoby nič zlé neurobil.
Moja chyba že ho stále v srdci nosím,
No skoncovať by som s ním mala lebo mi zlého už dosť porobil.
Tak zase čo mám robiť neviem,
či prepáčim či o rozchode poviem,
a celý svet sa mi pred očami rúti,
hlava sa mi z toho všetkého poriadne krúti.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
lestatmm
13. 1.januára 2010 17:35
(ak je to z realneho zivota tvojho) - ak mu na tebe zalezi nemal by ti nikdy lamat srdce ...
2
no, z mojho realneho zivote to nie je lebo ja mam len jedenast a este som chlapca nemala
5
mozno!! ale este sa nechystam... este nemusim, a myslim ze to je dobre
Napíš svoj komentár