všetci mi vravia mala by si sa tešiť, máš narodeniny, jupííí
pred 99%-ami mojich kamarátov sa môžem usmievať aj neúprimne a nezistia to, lenže je tu pár ľudí a samozrejme moja rodina pred ktorými to jednoducho neskryjem...
ja mám rada narodeniny (už len kvôli tomu najkrajšiemu dátumu) ale ja sa nemôžem tešiť keď tu nie je on.....
do osemnástky som to nesmierne užívala..... aj s ním
no a potom prišlo leto a on už zrazu nie je....
a ja odvtedy..je to už tretí rok čo oslavujem narodeniny sama, lebo on už ich neoslávi....nikdy :/
aj smrť blízkeho časom prebolí, teda vlastne ona nikdy neprebolí len človek sa s ňou naučí žiť, zmieri sa s tým a nakoniec aj zabudne....
áno zabudla, nie na neho ale na tú bolesť čo cítim...
a 23. marca už tretí rok sa to pravidelne opakuje že prejde na povrch všetko smutné prečo tu už nie je s nami :/
ach Jano ako nám strašne chýbaš, najkrajšia narodky boli keď sme ich oslavovali spolu.... :/
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár