Keď Roman odišiel, posadila sa Gabika opäť dole medzi svoje kolegyne. Usmievala sa od ucha k uchu a im to nedalo. "Čo sa deje? Ty vyzeráš, ako zamilovaná. Tak povieš nám čo sa stalo?"
Gabika sa znovu jemne usmiala a potom povedala: "Romanko mi niečo sľúbil. A vyzerá to tak, že mi to pomôže vrátiť sa do normálneho života."
"Prosím ťa a čo?"
"To si zatiaľ nechám pre seba." usmiala sa a odbehla k baru kúpiť si drink." Júlia s Martinou sa na seba nechápavo pozreli. Nerozumeli tomu, čo sa im Gabika snažila povedať. Ale jedno predsa. Bola zamilovaná. Zamilovala sa do svojho vlastného klienta. Pri pohľade jedna na druhú sa rozosmiali.
Na druhý deň si urobila Gabika okolo obeda prechádzku a dívala sa na modré nebo. Opäť sa usmievala. Už bolo všetko krásne a nič to nemohlo prekaziť. Sadla si v parku na lavičku a trošku sa zamyslela nad tým všetkým. Milan jej už vôbec nechýbal. Už myslela na niečo iné. Ale ten sa odrazu sčista jasna zjavil priamo pred ňou.
"Ahoj kurva. Oddychuješ po búrlivej noci?"
Gabika sa na neho pozrela a znechutene povedala: "Daj mi pokoj ty hovado. Ty ma už absolútne netrápiš."
"A čo tak zrazu? Naposledy si bola zúfalá a už nič? Na čo sa tu hráš? Na hrdinku?
"Choď do piče ty somár." povedala mu znovu a vstala z lavičky. No Milan ju chytil a poriadne jej stisol ruku. "So mnou sa budeš rozprávať slušne dievča. Nezabúdaj. A vieš čo? Momentálne mám chuť si to s tebou rozdať."
"Momentálne nepracujem, ak si si to nevšimol."
"To je mi jedno!" povedal a odrazu ju ťahal niekde smerom do lesa. Nevládala sa mu brániť. Krásny deň bol odrazu zničený. Milan ju odviedol do lesa, tam ju znásilnil, poriadne zmlátil a následne odišiel. Tam ju o niekoľko hodín našiel nejaký chlap so psom, čo hľadal v lese hríby. Keď sa uistil, že je ešte nažive, zavolal pohotovosť a políciu.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
a ten milan je strašný