Neviem čo sa to s nami stalo. Ale nechcem to riešiť. Je to krajšie než čokoľvek, než som prežil počas celého svojho života. Dotýkať sa ťa, cítiť ťa vedľa seba a byť s tebou je proste niečo úžasné. Ani neviem ako, ale viem, že ťa milujem. Moc moc ťa milujem.
Včera večer to bolo naozaj nádherné. Stačilo nám, že sme obaja vedľa seba ležali, hladkali sa, maznali sa jeden s druhým a usmievali sa na seba. Myslím, že nič krajšie neexistuje. Stačila nám len tá chvíľka spolu, aby sme vedeli, že by sme tu chceli ostať spolu aj do rána. Lenže to bohužiaľ nešlo. Museli sme sa rozlúčiť.
A tak som sa ocitol doma, sám, vo svojej posteli, ležím na boku a myslím na teba. Usmievam sa, žiarim šťastím a hlavne viem, že mi na tebe moc moc záleží. Lebo ťa ľúbim. A v tej chvíli cítim všade vôňu tvojich krásnych vlasov, cítim tvoje dotyky, cítim tvoje bozky. A je to nádhera.
Chcem ťa vidieť znova, chcem ťa mať vedľa seba, chcem sa s tebou maznať a byť len s tebou. Lebo ťa ľúbim.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
mirkova
30. 9.sept. 2010 12:03
pekné, vyznanie ako sa patrí
2
Krásne tvoje dievča musí byť šťastné..aj ja by som si priala aby niekto o mne takto písal
Napíš svoj komentár