Ruku som prijal, no len na okamih. Okamžite som ju pustil a ruku si utrel do svojho trička. Následne som sa posadil a vnímal dokonalosť „Veľkého Zvera“. Platí pravidlo, že žerie len tie menšie. Tak uvidíme, či budem pre neho stráviteľné sústo.
„Rád by som s Vami prebral Vaše sny pán Juriga. Viete, musím povedať, že sú veľmi zaujímavé.“
„A kto Vám dovolil ich sledovať?!“ ostro som na neho vyletel. „Viete, aký hrubý vpád do môjho súkromia ste vôbec spravili?!“
„Jasné, že si to uvedomujem, ale je to nutné. Našou úlohou je nájsť ťažisko Vášho daru. A mám pocit, že tam to budú práve tie sny. Pozrime si nahrané zábery a hneď Vám to vysvetlím.“
To už ma napálilo. On si nahrával moje sny. Tak to zašiel priďaleko. „Čo si to dovoľujete?!“ zrúkol som, až ten dokonalý úsmev na jeho tvári mierne poklesol. No rýchlo sa chytil: „Pozrite. My nie sme Vaši nepriatelia. A hneď ako budeme hotoví so všetkými testami a skúmaniami, prepustíme vás domov. Buďte pokojní. Všetko je to len dočasné. Ale späť k Vašim snom. Pozrite sa na toto.“
A kým som stihol opäť vybuchnúť, pustil záznam pásky, kde som videl pár mojich kamarátov, ako stoja pod akýmsi mostom, fajčia trávu a pritom mi hovoria, že vidia anjelov. Ja sa ich snažím od toho dostať, no oni nechcú. Mám o nich strach. Následne video stopol a povedal: „Všimnite si to, čo sa tam dialo. Akoby sa cez Vaše sny dostávali nápady na papier. Keď si pozerám Vaše rukopisy, tak keď si to porovnám so snami, tak vidím istú inšpiráciu. Ale ešte jedno mi povedzte. Zomrel Vám niekedy niekto blízky?“
„Na túto otázku nemusím odpovedať!“ vyhlásil som bez rozmýšľania.
„Dobre. Nemyslite si, že sa to nedozvieme. Máme dosť ľudí vonku, ktorí skúmajú Vašich najbližších a snažia sa z nich získať nejaké informácie. Samozrejme všetko pod maskou, že ide o to, aby Vás našli. Takže pýtam sa ešte raz. Stratili ste niekoho blízkeho?“
„Nepoviem Vám nič! Zistite si to sami!“
„Fajn!“ povedal už sám „Veľký Zver“ Jánsky nahnevane a poslal ma naspäť do izby. Neznášal som, keď sa niekto vŕtal v mojom súkromí. Či to bola „Slečna Robot“ alebo „Veľký Zver“. Všetci to boli pre mňa len obyčajné špiny, ktoré mi zasahovali do života. A nepáčilo sa mi to.
Večer ma Miška prišla navštíviť. Pýtala sa hlavne, kde som bol celý deň, nakoľko ma nemohla zohnať. Keď som jej vysvetlil, čo som sa stihol hneď ráno dozvedieť, vyvalila na mňa oči. „To myslíš vážne? Oni ti sledovali sny?“
„Skutočne. Po svojej asistentke som skoro hodil tanier, čo som sa tak rozzúril.“
„Tak to sa ti ani nedivím. Ale to som neverila, že môžu urobiť až taký vpád do tvojho súkromia. To, že nie sú normálni, som vedela, ale toto som ozaj nečakala.“
„No už nič. Zdá sa, že sa nebudem môcť ani vyspať bez toho, aby som nebol sledovaný. Nejako to budem musieť akceptovať.“
„Ja byť tebou, tak im to poriadne spočítam. To by si neveril.“
„Tebe tiež sledovali sny Miši?“
„U mňa až tak ďaleko nezašli. Ale to nemení nič na tom, že je to sprosté. Toto by som im nedarovala.“
„Ja tiež nie. Ale poviem ti pravdu. Doktor Rybár mi povedal, že musíme držať spolu. Jedine tak sa môžeme proti všetkému tomuto vzoprieť.“
„Doktor Rybár je dobrý človek. Ten nám naozaj chce pomôcť. Viem to, keď som bola na stretnutí s ním. Ale to asi vieš.“
„Áno. Myslím, že nastal čas trošku začať plánovať prípravu na útek.“
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
1ivanushka1
1. 6.júna 2010 12:13
supeer
Napíš svoj komentár