Cítim ho,je to on oči hlboké a temné perie čierne ako noc Na čiernych nohách pazúre pevne ako oceľ ostré ako britva pod nimi z mojej duše vyrastajúca čierna vetva Na nej si on kradmo tíško sedí nič nerobí len číha číha na moju dušu temnu a pustu ale veľmi od strachu hustú Sedí si on tíško a čaká no ved moja duša je potom aká? Niečo ho však vyplašilo,rozľostiľo to tlkot môjho srdca mu tak krv v žiľách rozprúdiľo Avšak moje srdce je plne hnevu-žiaľu-smútku to srdce čo tak rado bije no teraz už len pomaly hnije A havran? už rozťahuje svoje krídla temne máva s nimi ma ich pevne už to ňevydrži vo mne chce sa dostať von už nie sme jeden ja som ja a on je on Blog 0 0 0 0 0 Komentuj