Cítim ho,je to on
oči hlboké a temné
perie čierne ako noc

Na čiernych nohách
pazúre pevne ako oceľ
ostré ako britva
pod nimi z mojej
duše vyrastajúca čierna vetva

Na nej si on kradmo tíško sedí
nič nerobí len číha
číha na moju dušu temnu a pustu
ale veľmi od strachu hustú

Sedí si on tíško a čaká
no ved moja duša je potom aká?

Niečo ho však vyplašilo,rozľostiľo
to tlkot môjho srdca mu tak
krv v žiľách rozprúdiľo

Avšak moje srdce je plne
hnevu-žiaľu-smútku
to srdce čo tak rado bije
no teraz už len pomaly hnije

A havran? už rozťahuje svoje
krídla temne máva s nimi ma ich pevne
už to ňevydrži vo mne chce sa dostať von
už nie sme jeden ja som ja a on je on

 Blog
Komentuj
 fotka
res  12. 11. 2007 12:29
inšpiroval ťa Poe?
Napíš svoj komentár