Tak ako keď ruže padajú do hrobu tak už moja duša nežije ona pomaly hnije Cítim okolo seba samé zmije z nich my tak srdce od strachu bije Z každého rohu sa čierna tma taká studena a temna vynorí a mňa z mojou dušou pohltí Nevnímam nič ani už len svetla nočných lámp to preto lebo moja duša je plná neznámych temných máp Práve v nich sa stratím! mnohý už v nich uviazli Necítim v žilách krv preto lebo je chladná! Necítim myseľ pretože je chorá! Necítim lásku preto lebo žiadna nie je! Necítim srdce lebo ho už nemám! Cítim len strach lebo moja duša nie je pevná ale zato velmy bolestivá a temná Blog 0 0 0 0 0 Komentuj